Keď premýšľam nad premárnenou možnosťou, spoločného štátu, necítim už žiadne emócie. Nič, len pahreba, oheň, čo vo mne kedysi horel a vyhasol.
Iba letmo si spomínam na tú vrúcnosť, čo nás spájala na námestiach pri posledných pokusoch zastaviť eróziu štátu, ktorý sa na chvíľu stal naším domovom.
Vlasť na krátku chvíľu
Nepatrím k ľuďom, ktorí by sa cítili doma na nejakom konkrétnom mieste; necítim sa viazaný mimoriadnou náklonnosťou k žiadnej ľudskej skupine či národu.
Môj vzťah k svetu najvhodnejšie vyjadruje text, ktorý sa mi dostal do rúk kedysi na začiatku 90. rokov, keď sme niekoľko dní meditovali v horách spolu so skupinou františkánskych mníchov. Text pochádza od anonymného kresťanského autora zo 4. storočia.
