Dramatická americká predvolebná kampaň, v ktorej sa republikánsky kandidát Mitt Romney v poslednom čase doťahoval na Baracka Obamu, mala nakoniec celkom nedramatickú koncovku.
Minimálne v porovnaní s voľbami v roku 2000, keď sa na Floride museli prepočítavať hlasy a o víťazstve Georgea W. Busha nakoniec rozhodoval Najvyšší súd. Obama síce vyhral, ale nezískal toľko hlasov voliteľov ako pred štyrmi rokmi a s výnimkou svojho predchodcu uhral najtesnejšie víťazstvo úradujúceho prezidenta po druhej svetovej vojne.
Hoci sa niektoré doteraz platné skúsenosti, spojené s voľbami potvrdili (napríklad tá, že republikánsky kandidát, ktorý prehrá v Ohiu, prehrá aj na federálnej úrovni), jedna padla.
Obama vyhral aj napriek posledným číslam o nezamestnanosti, ktoré hovoria, že bez práce je 7,8 percenta Američanov, teda toľko ako pri jeho nástupe do úradu, pričom oná skúsenosť hovorila, že pri nezamestnanosti nad 7,4 percenta mal prehrať.
Američania (alebo skôr ich tesná väčšina) aj napriek nezamestnanosti, horibilnému dlhu a tomu, že za najväčší problém považujú hospodárstvo, uverili Obamovmu „Mňa poznáte“, jeho systému zdravotnej starostlivosti, stimulačným balíčkom, pomoci bankám, automobilkám či solárnym podnikateľom viac ako Romneyho úspešnej manažérskej minulosti, ale aj názorovým kotrmelcom, niekedy nazývanými pragmatizmom.
Alebo inak - výsledky hovoria, že voličom veľká federálna vláda neprekáža a dali prezidentovi mandát na to, ju naďalej zväčšoval. S už potvrdenou republikánskou väčšinou v Snemovni reprezentantov to ale nemusí ísť ľahko.
