V centre Pekingu sa dnes stretlo 2270 delegátov 18. zjazdu Komunistickej strany Číny, aby formálne potvrdili ďalšiu etapu odovzdávania moci zo štvrtej generácie lídrov Čínskej ľudovej republiky na generáciu piatu.
Terajšieho generálneho tajomníka Ústredného výboru KS Číny Chu Ťin-tchaa po desiatich rokoch vo funkcii nahradí 59-ročný Si Ťin-pching, súčasný prvý tajomník ÚV KS Číny. A o štyri mesiace terajšieho viceprezidenta Si Ťin-pchinga na zasadaní parlamentu zvolia do funkcie prezidenta, v ktorej takisto nahradí Chu Ťin-tchaa.
Tengov odkaz
Napriek tomu, že vopred pripravený rituál odovzdávania moci v sebe neskrýva nijaký prvok prekvapenia, udalosti v Číne priťahujú pozornosť komentátorov i analytikov na celom svete.
Opakované pokusy načrtnúť politický profil budúceho najvyššieho predstaviteľa druhej najväčšej svetovej ekonomiky, politického reprezentanta pätiny ľudstva a štátu ašpirujúceho na status globálnej veľmoci sa však zväčša končia pri vágnych formuláciách o pragmatizme a riadiacich schopnostiach. Nevýrazný profil a rezignácia na presadzovanie jasnej politickej agendy však patria do základnej výbavy ambiciózneho čínskeho politika.
Poslednou výraznou tvárou čínskej politiky bol Teng Siao-pching, ktorý od konca 70. rokov až do svojej smrti roku 1997 vtlačil súčasnej Číne výraznú pečať napriek tomu, že nikdy nezastával funkciu prezidenta či generálneho tajomníka KS Číny a uspokojil sa s pozíciou sivej eminencie čínskej politiky.
Tengov politický odkaz – liberalizáciu ekonomiky, podporu zahraničných investícií a súkromného podnikania, zachovanie mocenského monopolu KS Číny a autoritárskeho politického systému – jeho nasledovníci ďalej rozvíjajú bez pokusov výraznejšie vziať kormidlo vývoja do svojich rúk. Samotný regulovaný proces prechodu moci je takisto Tengovým dedičstvom, ktorým sa usiloval predísť politickým zemetraseniam.
Stabilita a kontinuita
Základným princípom sa pre špičku straníckej i štátnej mocenskej pyramídy – a rozhodujúca je v dnešnej Číne stále tá stranícka, nie náhodou sa proces odovzdávania moci začína na pôde zjazdu KS Číny – stalo kolektívne vedenie.
Má slúžiť ako preventívny nástroj, ktorý má eliminovať hrozbu prieniku charizmatickej politickej osobnosti s vyhranenou agendou do najvyšších poschodí moci, ktorého priveľká aktivita a odvážne vízie by mohli ohroziť súčasný systém.
Kľúčovými pojmami čínskeho politického diskurzu sú stabilita a kontinuita. Kolektívne vedenie, reprezentované deviatimi členmi Stáleho výboru politbyra ÚV KSČ, je zárukou vyvažovania záujmov jednotlivých krídel KS Číny, ktorá má 80 miliónov členov a jej personálnu rezervu tvorí ďalších 70 miliónov členov Komunistického zväzu mládeže Číny.
