Výsledok prezidentských volieb prispel k odpovedi na pochybnosti o tom, či je tempo rastu nových pracovných miest v zámorí dostatočné.
Najvážnejšia povojnová recesia, ktorú americká ekonomika absolvovala v rokoch 2008 a 2009 si vyžiadala mimoriadne opatrenia aj v oblasti rozpočtovej politiky. Americká recesia začala na konci roku 2007 a dramaticky sa prehĺbila v závere roku 2008, teda tesne pred nástupom úradujúceho prezidenta do funkcie (v januári 2009).
Za jeden z najdôležitejších ekonomických ukazovateľov pre americký domáci dopyt, ale aj pre vplyv na politickú podporu vláde, sa považujú čísla z trhu práce.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdEFTaUhQQUxJbzZ6Umx1U3BOaG1xQmc&transpose=0&headers=1&range=A1%3AD83&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":[{"type":"bars"},{"targetAxisIndex":1}],"legendTextStyle":{"color":"#222","fontSize":"11"},"animation":{"duration":500},"theme":"maximized","width":500,"type":"line","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},"vAxes":[{"title":null,"useFormatFromData":false,"formatOptions":{"source":"inline","suffix":" tis."},"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","format":"0.##' tis.'","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":false,"formatOptions":{"source":"inline","suffix":" %"},"minValue":null,"viewWindowMode":"pretty","format":"0.##' %'","viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"title":"Pracovn\u00e9 miesta v USA","booleanRole":"certainty","height":415,"legend":"in","tooltip":{}},"state":{},"view":{},"chartType":"ComboChart","chartName":"Chart 1"}
Vznikajú pracovné miesta dosť rýchlo? Po skončení ostatnej recesie, v americkej ekonomike vzniklo od marca 2010 spolu viac než 4,5 milióna nových pracovných miest. Počas recesie z rokov 2008 a 2009 ich však ubudlo až 8,8 milióna.
Aj preto sa miera nezamestnanosti z rekordných 10% v októbri 2009 znížila len na 7,8% v septembri 2012 (a 7,9% v októbri 2012). V októbri 2009 dosiahla miera nezamestnanosti v USA najhoršiu úroveň od júna 1983.
Hoci sa miera nezamestnanosti v USA v súčasnosti pohybuje blízko najnižších úrovní od konca roku 2008 (kedy bol prvý raz zvolený súčasný prezident), otáznym sa pred voľbami zdalo to, či sa situácia na americkom trhu práce zlepšuje dostatočne rýchlo na to, aby ovplyvnila aj hodnotenie voličov pri hlasovaní v tohtoročných voľbách.
Obama, alebo Romney? Rýdzo z pohľadu vývoja slovenskej ekonomiky na tom až tak veľmi nezáleží. Ide koniec koncov o výsledok slobodných demokratických volieb v suverénnej krajine.
V súčasnej neistej hospodárskej situácii by však ideálnym výsledkom pre americkú, ako aj svetovú ekonomiku (a teda aj Slovensko) bola taká kombinácia prezidentských a kongresových volieb, v rámci ktorej by bol budúci prezident z tej strany, ktorá zároveň získa aj väčšine v Kongrese. Podľa prvých informácií sa zdá, že demokrati si udržali väčšinu v Senáte, hornej komore Kongresu.
Mimoriadne okolnosti neskončili Vývoz do USA sa na celkovom slovenskom exporte podieľa dvoma percentami (2,0%).
Oveľa dôležitejší bude výsledok amerických prezidentských volieb pre svetovú ekonomiku, vrátane eurozóny, pre ktorú sú USA jedným z najdôležitejších exportných partnerov.
Americké prezidentské voľby sú principiálne súčasťou politického procesu zmeny moci v jednej z troch súčastí americkej vlády: výkonnej moci.
Tá zvlášť v tak mimoriadnych okolnostiach, akými bola napríklad ostatná najvážnejšia povojnová recesia musela siahať k niekedy aj bezprecedentným opatreniam, ktoré boli vynútené naliehavosťou hospodárskej situácie a nemuseli byť nevyhnutne diktované straníckymi, či ideologickými motívmi.
Okrem toho, najzásadnejšie rozhodnutia americkej výkonnej moci, vrátane rozpočtových a daňových zákonov si vyžadujú schválenie zákonodarnej moci – dvojkomorového Kongresu.
Ešte dôležitejšou súčasťou mozaiky tohtoročných volieb, než kto získa Biely dom budú výsledky doplňujúcich volieb do Kongresu.
Nového prezidenta čaká „fiškálny útes“ Výsledok dnešných prezidentských volieb tak môže byť aj Pyrhovým víťazstvom, najmä ak viedol ku kombinácii veľmi tesného víťazstva kandidáta, ktorého strana by však nemala väčšinu v Kongrese. So ziskom 290 hlasov voliteľov – na víťazstvo stačilo 270 – nemožno Obamovo víťazstvo považovať za tesné (M. Romney získal 203 voliteľov). Zdá sa, že Demokrati zároveň udržali väčšinu v hornej komore Kongresu – v senáte.
To, aké oklieštené sú právomoci amerického prezidenta sa najviac ukázalo počas diskusie o zvýšení stropu pre verejný dlh v auguste 2010, kedy republikánmi kontrolovaná Snemovňa reprezentantov (dolná komora Kongresu) až do poslednej možnej chvíle tlačila prezidenta k čo najväčšiemu kompromisu s republikánskymi požiadavkami.
Práve výsledok vtedajšieho kompromisu medzi prezidentom Obamom a Kongresom zasial najvážnejší a najťažší oriešok pre nového prezidenta: pokiaľ sa s Kongresom nedohodne na kompromisnom pláne ďalšieho znižovania deficitu v nasledujúcich rokoch, do účinnosti vstúpi séria už prijatých zákonov, ktoré automaticky povedú k radikálnemu zníženiu vládnych výdavkov a k citeľnému zvýšeniu daní.
Prudké zníženie deficitu, ktoré by bez dohody nového prezidenta s Kongresom v budúcom roku nasledovalo, je tak radikálne, že si vyslúžilo označenie „fiškálny útes“.
Jeho dôsledky by mohli mať odozvu aj vo výkonnosti americkej reálnej ekonomiky. Dozvuky potenciálnej nedohody nového prezidenta s novým Kongresom tak môže okrem americkej ekonomiky pocítiť aj svetové hospodárstvo.
Výsledok prezidentských volieb sám o sebe - teda bez výsledku kongresových volieb - ešte nedáva jasnú odpoveď na to, aké vážne môže byť riziko toho, že sa americký rozpočet aj ekonomika budúci rok prehupne cez „fiškálny útes“ so všetkými s tým súvisiacimi dôsledkami.
V ranných hodinách stredajšieho obchodovania, kedy sa už črtali signály víťazstva Baracka Obamu, posilnil kurz amerického dolára voči euru o takmer celý cent na 128,74 centa/1 EUR, na najsilnejšiu úroveň od piatku.
Autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko, a. s.
