Tento týždeň priniesol zmeny vo vedení superveľmocí. Barack Obama sa stal po druhýkrát americkým prezidentom, Si Ťin-pching nastúpil do čela čínskej komunistickej strany a na budúcu jar sa stane aj čínskym prezidentom.
Jediný, ale podstatný rozdiel je v tom, že pri americkom prezidentovi sme do poslednej chvíle nevedeli, koho si voliči vyberú.
Naopak, to, že bude zvolený Si, sme vedeli dávno predtým, než sa vo štvrtok začal v Pekingu stranícky kongres.
Táto časová zhoda vyvoláva dve otázky. Ktorá superveľmoc silnie? A ktorá bude čeliť hlbšej kríze politického a ekonomického systému? Hoci to môže znieť ako oxymoron, odpoveď na obe otázky je Čína.
Čínska novoreč
Vďaka svojej veľkosti, výhode druhého miesta, podnikavému obyvateľstvu, dlhej histórii imperiálnej štátnosti a individuálnemu i kolektívnemu hladu po bohatstve a moci sa Čína stane relatívne mocnejšou. A preto, keďže relatívna je všetka moc, sa Amerika relatívne oslabí.
Ale Čína má aj závažnejšie systémové problémy, ktoré – ak sa nebudú riešiť –, môžu spomaliť rast a urobiť z nej nestabilnú, nepredvídateľnú a dokonca agresívnejšiu krajinu.
Za posledných päť rokov (začalo sa to ešte na konci úradovania Georgea W. Busha) USA zažili veľa veľkých problémov. Bez škodoradosti si však myslím, že Čínu v najbližších piatich rokoch čaká to isté.