Konzervatívny odhad hovorí, že na Slovensku má s marihuanou skúsenosť približne 600-tisíc ľudí. Stíhať ich je nezmysel a polícia ani všetkých zatvoriť nedokáže. Chvíľami sa však zdá, že sa o to aspoň snaží.
V termíne amerických prezidentských volieb sa v USA konalo i niekoľko referend a v štátoch Washington a Colorado v nich voliči rozhodli o legalizácii marihuany. USA majú na pôde OSN dlhodobo povesť najväčšieho zástancu celosvetovo presadzovanej represívnej drogovej politiky, ale zdá sa, že situácia sa i tu môže meniť.
Na Slovensku ministerstvo spravodlivosti v septembri predstavilo svoj zámer znížiť tresty za prechovávanie marihuany, pretože súčasné tresty „zbytočne kriminalizujú mladých ľudí, ničia im budúcnosť a prispievajú k preplnenosti väzníc“. Ministerstvo uvažuje o alternatívnom trestaní.
Takýto postup však nerieši dva z troch uvedených problémov. I pri alternatívnych trestoch pôjde o kriminalizáciu užívateľov drog, pretože ministerstvo neplánuje ísť „nezodpovednou cestou“ dekriminalizácie. Užívatelia drog, prevažne veľmi mladí ľudia, budú i naďalej stigmatizovaní a zápis v registri trestov im môže znemožniť adekvátne spoločenské uplatnenie. Uvažovanie rezortu vyzerá asi tak, že všetkých ich zatvoriť nemôžeme, tak ich aspoň kriminalizujme.
Všetkých zatvoriť nemôžeme
O tom, že všetkých zatvoriť nemôžeme, som už na stránkach tohto denníka písal, ale predsa len pripomeniem, že podľa konzervatívneho odhadu má skúsenosť s užitím marihuany na Slovensku okolo 600 000 ľudí a viac ako tretina ľudí vo veku pätnásť až tridsaťpäť rokov.
Všetkých užívateľov síce polícia pochytať nezvládne, ale zdá sa, že sa o to aspoň snaží. V rokoch 2000 – 2010 vzrástol počet trestne stíhaných za drogové trestné činy asi trojnásobne, počet odsúdených viac ako štvornásobne, pričom v roku 2010 bolo z odsúdených za drogové trestné činy viac ako 60 percent pre marihuanu. Dlhodobo je pritom veľká väčšina páchateľov (takmer dvojnásobok) odsudzovaná za prechovávanie marihuany na vlastnú potrebu a nie za závažnejšie delikty.
Všetky prieskumy pritom naznačujú, že po prudkom náraste v 90. rokoch sa niekedy v prvej polovici nasledujúcej dekády užívanie drog v spoločnosti stabilizovalo a ku koncu tohto obdobia dokonca možno uvažovať o istom poklese. Kriminalizácia užívateľov však naďalej rastie a nadobúda často až bizarnú podobu.
Na osem rokov bol odsúdený muž, ktorý tvrdí, že marihuanu pestoval ako liečivo pre svoju onkologicky chorú matku a na súde sa nepreukázalo, že by s marihuanou obchodoval.
Z júla tohto roka je zasa príklad zneužitia policajnej moci v boji proti drogám, keď zábery kamier ukázali neuveriteľné obrázky policajnej brutality namierenej proti mladým ľuďom na diskotéke v Spišskej Novej Vsi. Policajné komando prinútilo 800 návštevníkov podniku kľačať či ležať s rukami za hlavou približne 90 minút, aby pri tejto akcii našli šesť vrecúšok marihuany a tri jointy.
Som presvedčený, že ak by sa podobné razie uskutočnili napríklad v sieti reštaurácií Steam and Coffee (pozdravujem ministra vnútra) a skontrolovalo by sa 800 ľudí, tiež by sa nejaké nelegálne drogy našli. Predpokladám však, že skôr biely prášok ako zelená sušená rastlina.
Trend v Európe je iný
Skutočne si neviem predstaviť takúto policajnú akciu v krajinách na západ od našich hraníc. Vyvolala by obrovský škandál, pretože toto ani zďaleka nie je európsky prístup k občanovi, ktorý má pred štátnou mocou nielen svoje práva, ale i svoju nespochybniteľnú dôstojnosť. Takýto boj proti drogám je typický skôr pre latinskoamerické banánové republiky či východoeurópske gubernie.
U nás polícia chytá a súdy odsudzujú stále viac užívateľov drog ako dílerov, v západnej Európe je väčšinou prechovávanie malého množstva drog (špeciálne marihuany) dekriminalizované a trestá sa nanajvýš pokutou či správnym konaním.
Takáto politika je založená na vedeckých poznatkoch, ktoré dokazujú, že trestanie užívateľov konopných drog nemá žiadny vplyv na užívanie marihuany v populácii, jej cenu či dostupnosť. V niektorých prieskumoch sa ukázalo, že pre slovenskú mládež je marihuana dokonca dostupnejšia ako pre holandskú, kde dlhodobo funguje štátom tolerovaný, ale prísne kontrolovaný predaj v Coffee shopoch. Posledná skúsenosť je zasa z Českej republiky, kde po dekriminalizácii marihuany podľa prieskumu jej užívanie medzi mládežou dokonca pokleslo.
Nebojme sa preto dekriminalizácie prechovávania malého množstva marihuany na osobnú potrebu. Podľa všetkých prístupných vedeckých poznatkov z rozličných krajín by takéto zmiernenie zákona nemalo žiadny negatívny vplyv na drogovú scénu, ale naopak, ušetrilo by kapacity i peniaze v inštitúciách presadzujúcich právo.
Alternatívne trestanie nie je riešením
Potom, čo dekriminalizáciu pred časom sľubovala SaS a Robert Fico sa vo svojom blogu z apríla tohto roku prihováral za prekategorizovanie prechovávania malého množstva marihuany na priestupok, je vyhlásenie ministerstva spravodlivosti sklamaním. Alternatívne tresty neriešia základný problém represie proti užívateľom drog, ktorým je ich kriminalizácia a stigmatizácia.
Z hľadiska odsúdeného je totiž dosť jedno, či mu súd uloží trest podmienečného odňatia slobody, peňažný trest, ochranné opatrenie, či iný alternatívny trest. Najväčším potrestaním je biľag odsúdeného za úmyselný trestný čin, ktorý je zaznamenaný v registri trestov, ale tiež i samotná procedúra trestného konania. Zbytočne a iracionálne takto pranierujeme ľudí, ktorí často žijú usporiadaným životom a nepredstavujú pre spoločnosť riziko.
Posun k alternatívnemu trestaniu je alibizmom, keď sa na jednej strane už nedajú ignorovať fakty a zahraničné trendy, ale na strane druhej konzervatívna verejná mienka nedovolí posunúť sa ďalej. Alternatívne tresty tak nie sú iným riešením, ale iba premaľovaním fasády rozpadávajúceho sa represívneho prístupu.
Autor je sociológ, pracuje v SAV
Autor: Robert Klobucký
