Každý kto dnes odloží peniaze na účet v banke a potom ide nákup do obchodu, vidí, že ceny rastú a úroky klesajú. Dnes len máloktorá banka ponúkne úrok na úrovni rastu cien. Zákonite sa vtiera otázka: má zmysel sporiť, ak je miera inflácie vyššia ako úrok? Veď reálna hodnota peňazí klesá.
Niekedy sa sporiť naozaj neoplatí. A to najmä v čase hyperinflácie. Napríklad v Maďarsku v júli 1946 mesačná inflácia dosahovala 42 kvintiliónov percent a ceny sa zdvojnásobili každých pätnásť hodín. V menej dávnych časoch čosi podobné zažilo Srbsko.
V januári 1994 počas vojny na Balkáne dosiahla miera inflácie 297 miliónov percent. V takýchto prípadoch sa z bankoviek stávajú naozaj len farebné papieriky. Šťastný je ten, kto ich včas vymení za kilo múky. Prakticky vo všetkých prípadoch bol príčinou hyperinflácie vojnový konflikt, občianska vojna, rozpad krajiny a podobné katastrofy.
Motor nepracuje
Často počúvame, že nás čaká hyperinflácia, lebo centrálne banky tlačia lacné peniaze. Tieto názory prezrádzajú skôr nedostatky v chápaní ekonomických javov. Japonská centrálna banka vo veľkom „tlačí peniaze“ už dvadsať rokov. Japonsko pritom bojuje nie s infláciou, ale s defláciou, t. j. poklesom cien. Ako je to možné?
Centrálna banka môže zraziť úroky až k nule a takmer zadarmo ponúkať komerčným bankám vrecia peňazí na ich ďalšie požičanie občanom a podnikom. Ani centrálna banka, ani komerčné banky však nemôžu občanov a podniky donútiť, aby si ich stadiaľ vo veľkej miere požičiavali. Vysoká inflácia totiž vzniká až vtedy, keď spotrebitelia húfne donášajú svoje peniaze do obchodov a sú ochotní zaplatiť za kilo múky hocijakú cenu.
Ľudia vo vyspelých krajinách však skôr šetria. Nezamestnanosť je vysoká, mzdy stagnujú a tovaru je prebytok. Okrem toho populácia vyspelých krajín starne. Nepotrebuje už vo veľkom nakupovať nehnuteľnosti a predmety dlhodobej spotreby. Hlavný motor ekonomiky – spotreba na úver – ide na nízke obrátky. Preto spotrebiteľské ceny rastú len mierne. Aj táto relatívne mierna inflácia je spôsobená hlavne vonkajšími príčinami ako napríklad rast cien surovín, potravín a ropy na svetových trhoch.
Bez týchto vonkajších príčin by sme sa aj my mohli boriť s defláciou. Ak sa od hyperinflačných hororov vrátime k realite, vidíme, že v Európe sa miery inflácie pohybujú od dvoch do štyroch percent. K miliónom a kvintiliónom je to ďaleko.
