Petržalský futbalový štadión máme zbúraný. Zrovnaný so zemou. Neostal kameň na kameni, trs trávy na trse trávy. Keď som prechádzal okolo, obrovské mašiny sa s chuťou zahrýzali do zeminy a uhladzovali terén. Iné stroje lámali trámy a nakladali ich na nákladné autá. Patrím k ľuďom, ktorí vidia estetiku aj v technike a technológiách a tento pohľad bol svojím spôsobom impozantný. Skvele vymyslené stroje racionálne konali svoje dielo. Žiaľ, bolo to dielo skazy.
Som Petržalčan a bol to aj môj štadión. Patril ku koloritu môjho mesta. Teraz sa z tejto zóny stáva mŕtve mesto. Odstavený Starý most, zbúraný štadión, rozbité parkovisko... Z kedysi kvitnúcej časti sa stáva periféria. Začul som reči o tom, že nevyhovoval normám a podobné argumenty.
