Keď Barack Obama v roku 2008 vyhral americké prezidentské voľby, jeho kampaň sa objavovala ako príklad na takmer každej marketingovej alebo technologickej konferencii. Obamova kampaň pred štyrmi rokmi bola prelomová vo využití internetu - až sa vravelo, že práve to z neho spravilo amerického prezidenta.
Obama cez internet získal státisíce dobrovoľníkov a milióny finančných podporovateľov, napísalo sa o ňom 400-tisíc blogov a ľudia natočili rovnako veľa videí, bol na každej sociálnej sieti.
A tento rok? Výsledky mal síce rovnaké, zase zapojil cez internet milióny ľudí, vybral aj viac peňazí, ale v čase, keď kampane na Facebooku robí aj sústružník z Hornej Dolnej, to už nikoho neprekvapí. Kampaň mal určite nudnejšiu, ale, paradoxne, to vôbec neznamená, že jeho volebný štáb prestal určovať trendy.
Číselká v pozadí
Najzaujímavejšia na týchto voľbách totiž nebola kreatívnosť kampaní, ale analytici v pozadí.
Ich úlohou nebolo čítať prieskumy verejnej mienky, ale zo zhromaždených dát vylepšovať cielenie televíznej reklamy, vytvárať detailné modely správania voličov v nerozhodnutých štátoch a zisťovať, či je efektívnejšie, keď zavolá dobrovoľník z Kalifornie alebo Ohia.
Oddelenie, ktoré to malo na starosti, pracovalo v utajení ako z trileru – v miestnosti bez okien, ich experimenty mali kódové označenia, málokto o nich vedel a všetci mali zakázané o nich hovoriť.
