Tajomstvá a pikantérie slovenského dlhu

Robertovi Ficovi hrozí jedná nepríjemná zrážka. Či k nej príde, môže závisieť od rozhodnutia jedného malého, ale dôležitého úradu.

Je jeden malý štátny úrad. Pracuje tam asi toľko ľudí, že keď idú autobusom na výlet, tak každý môže sedieť pri okne. A ešte pár miest pri okne zostane voľných. Spomínaný úrad urobí každý rok obchody za sedem až osem miliárd eur. To je približne polovica celého štátneho rozpočtu.

Ide o Ardal, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity. Tento úrad vydáva slovenské dlhopisy a iné „papiere“ a vymieňa ich za peniaze. Nejde iba o to, takto požičiava peniaze na každoročný deficit, ktorý Slovensko vyprodukuje.

Upsss

Zohnať musí oveľa viac, pretože treba refinancovať existujúce dlhy. Slovensko, ako aj ostatné krajiny, to robia tak, že keď treba vrátiť starý dlh, požičiame si od niekoho iného.

Takto pred sebou tlačíme 34 miliárd eur, skoro polovicu ročného HDP. Keďže pôžičky sa väčšinou berú na viac rokov, každý rok z tejto sumy treba vrátiť (teda od iného požičať) päť - šesť miliárd.

Dlho sa zdalo, že to je ľahké. Stačilo vydať nové dlhopisy, zo získaných peňazí vyplatiť staré dlhopisy a zvyšok poslať vláde na míňanie. Pred rokom sa však stalo niečo nezvyčajné. Naše dlhopisy skoro nikto nechcel. Už predtým sa stalo, že sa dlhopisy nepredali, no záujemcovia vždy boli, len neponúkli dobrú cenu. Tentoraz sa však ani neukázali. Hoci sa hovorilo, že problémom je najmä panika na trhu, ponúkali sa aj iné vysvetlenia. Napríklad pomsta slovenských bánk.