Sociálne revolúcie majú jasne vyhranený cieľ.
Mínové polia sú územia pokryté náhodne roztrúsenými náložami: je viac než isté, že niektorá z nich raz vybuchne, nedá sa však s istotou povedať, ktorá a kedy.
Sociálne revolúcie majú zvyčajne jasne vyhranený cieľ, dajú sa identifikovať a časom utlmiť. To však neplatí o výbuchoch na mínových poliach. Ak tieto polia zamínovali vojaci jednej armády, môžete vyslať vojakov druhej armády, aby míny vykopali a zneškodnili. Iste, je to veľmi nebezpečné – ako vraví stará vojenská múdrosť: „Ženista sa pomýli len raz.“
No v prípade polí, ktoré zamínovala sociálna nerovnosť, ani toto nebezpečné riešenie nie je k dispozícii: míny môže zakopať a vykopať len tá istá armáda a tá nedokáže ani nepridávať k starým mínam ďalšie, ani na ne prestať stúpať, znova a znova. Klásť míny a stať sa obeťou ich výbuchu je súčasťou tej istej súhrnnej ponuky.
Predmety túžby
Všetky odrody sociálnej nerovnosti vyplývajú z rozporov medzi tými, čo majú, a tými, čo nemajú, ako poznamenal Miguel Cervantes de Saavedra už pred pol tisícročím. No to, po čom ľudia vášnivo túžia a čo vášnivo nenávidia, je v každej epoche iné. V konflikte medzi tými, čo majú, a tými, čo nemajú, šlo pred dvomi storočiami v Európe, ešte pred niekoľkými desaťročiami na miestach vzdialených od Európy a dodnes na bojiskách kmeňových bitiek či na ihriskách diktatúr, predovšetkým o chlieb či ryžu.
Vďaka Bohu, vede, technológii a istým rozumným politickým opatreniam sa to už zmenilo. To však neznamená, že staré rozpory sú dnes pasé. Práve naopak. Predmety túžby, ktorých nedostatok ľudia najzúrivejšie pociťujú, majú dnes najrozličnejšiu podobu a ich počet, ako aj pokušenie vlastniť ich, sa zo dňa na deň zvyšuje.
A spolu s ním rastie hnev, poníženie, nevraživosť a zloba, ktorú vyvoláva ich nedostatok – ale aj nutkanie zničiť to, čo človek sám nemá. Drancovanie a podpaľovanie obchodov vychádza z rovnakého impulzu a uspokojuje rovnakú túžbu.
Dnes sme všetci spotrebiteľmi, v prvom rade spotrebiteľmi, spotrebiteľmi podľa práva a povinnosti. Keď George W. Bush deň po tragédii 11. septembra apeloval na Američanov, aby prekonali traumu a vrátili sa k normálnemu životu, nenašiel lepšie slová, ako vyzvať ich, aby „zas začali nakupovať“. Miera nákupnej činnosti a jednoduchý spôsob, akým sa zbavujeme jedného predmetu spotreby, aby sme ho mohli nahradiť „novou a lepšou“ verziou, sa stala hlavným meradlom spoločenského postavenia a bodovania v súťaži o životný úspech. Na všetky problémy, s ktorými zápasíme na ceste od problémov k uspokojeniu, hľadáme riešenie v obchodoch.
Od kolísky po hrob do nás hučia a učia nás, že obchody sú ako lekárne plné liekov, čo vyliečia alebo aspoň zmiernia všetky choroby a ochorenia našich jednotlivých i spoločných životov. Obchody a nakupovanie tým získavajú skutočne eschatologický rozmer.
Supermarkety, ako správne povedal George Ritzer, sú naše svätostánky; doplnil by som ho ešte, že z nákupných zoznamov sa stali naše breviáre a z prechádzok po nákupných centrách naše púte. Najväčšie a najnadšenejšie emócie v nás vyvoláva, keď niečo neplánovane kúpime a keď sa zbavíme predmetov, ktoré už nie sú dosť príťažlivé a nahradíme ich príťažlivejšími. Naplnená spotrebiteľská radosť znamená naplnený život. Nakupujem, teda som. Nakupovať alebo nenakupovať, to je otázka.
Stredoeurópske fórum
V divadle Astorka/Korzo 90 sa bude od štvrtka do nedele konať séria debát v rámci Stredoeurópskeho fóra 2012.
Na Stredoeurópske fórum príde diskutovať vyše tridsať renomovaných intelektuálov z celej Európy a Spojených štátov. Budú sa venovať témam, ktoré sú dôležité pre našu súčasnosť a budúcnosť, z pohľadu motta Václava Havla: „Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“
Bude reč o pravde, láske, lži a nenávisti. Krízy sú časom, keď sa lži v spoločnosti stávajú neudržateľnými. Je to čas odkrývania podvodov a odhaľovania klamstiev. Zároveň je to čas nenávisti, ktorú odhalené lži so sebou prinášajú.
Medzi diskutujúcimi budú veľké postavy súčasnej literatúry, sociológie a filozofie, ako György Konrád, Drago Jančar, Robert Menasse či Jáchym Topol, francúzsky filozof Pascal Bruckner, český kognitívny vedec Ivan Havel, či legenda modernej sociológie Zygmunt Bauman, ale aj mladý novinár Giacomo di Girolamo, ktorý zápasí s mafiou v západnej Sicílii, americká filmárka Alison Klayman či jeden z lídrov nedávnych protestov v Španielsku Aitor Tinoco I Girona.
Viac informácií nájdete na www.ceeforum.eu. Vstup na konferenciu je voľný.
Oceľové mreže
Pre narušených spotrebiteľov, tých súčasných, nemajetných, sa nenakupovanie stalo dráždivou a hnisajúcou stigmou nenaplneného života, naničhodnosti a nedostatku vlastnej identity. Nejde tu len o nedostatok pôžitku, ale aj o nedostatok ľudskej dôstojnosti. Zmyslu života. A v konečnom dôsledku o nedostatok ľudskosti a ďalších dôvodov, prečo si vážiť seba samého a rešpektovať iných.
Pre členov kongregácie sú supermarkety svätostánkami. Pre tých prekliatych, ktorí nespĺňajú požiadavky cirkvi spotrebiteľov a sú z nej vyhnaní, sú to základne nepriateľa, vybudované v krajine, z ktorej boli vyhnaní
. Tieto prísne strážené hradby bránia prístupu k tovaru, ktoré chránia ostatných pred podobným osudom: aj George W. Bush by iste súhlasil s tým, že bránia návratu (a v prípade mladých ľudí, čo v živote nesedeli v kostolnej lavici, aj prístupu) k „normálnemu“ životu.
Oceľové mreže a rolety, kamerové systémy, ochranka pri vchode a vnútri obchodu len zvyšuje atmosféru bojiska a ustavičných potýčok. Tieto vyzbrojené a ostro sledované tvŕdze nepriateľov medzi nami slúžia ako každodenná pripomienka biedy, poníženia a sebaúcty miestnych obyvateľov. Ako by na nás svojou povýšeneckou a arogantnou neprístupnosťou vzdorovito volali: Neopováž sa! Neopováž sa, ale čo?
Zygmunt Bauman
je britsko-poľský sociológ a filozof. Žije v Leedsi, kde bol na tamojšej univerzite profesorom a vedúcim katedry sociálnych vied. V českom a slovenskom preklade okrem iných vyšli jeho knihy Umění života, Globalizácia, Modernosť a holokaust, Tekutá modernita, Tekuté časy. Život ve věku nejistoty či Úvahy o postmoderní době.
Autor: Zygmunt Bauman
