Súčasné vedenie ministerstva financií veľmi rado vysvetľuje aktuálne problémy informačných systémov Finančnej správy nedávnou históriou.
Hádzať celú vinu na predchodcov sa nepatrí, no havária Miklošových nominantov na Finančnej správe bola taká veľká, že to až tak Kažimírovmu marketingu vyčítať nemožno. No aby sme motivácie a limity súčasných aktérov príbehu daňových IT systémov pochopili ešte lepšie, treba sa vrátiť ešte o pár rokov dozadu.
V roku 2008 bol ministrom financií Ján Počiatek, vláda sa rozhodla, že sa pustí do projektu spojenia výberu daní, ciel a odvodov, a začalo sa tendrovať. V jeden deň vypísalo ministerstvo financií dva tendre, ktoré sa týkali vybudovania robustného IT systému, ktorý by takú veľkú úlohu zvládol.
Texty o predmete zákazky a jej podmienkach boli takmer rovnaké, jeden obsahoval pár detailov, ktoré spôsobili, že väčšina uchádzačov si o ňom myslela, že šlo len o „technickú asistenciu“. A preto si ho viacmenej nevšímali.
Po prijatí ponúk zrazu ministerstvo tender, o ktorom si takmer všetci mysleli, že je ten pravý, zrušilo. Vysvetlilo to námietkami, ktoré nevedelo vyriešiť. Do druhej súťaže, z ktorej sa napokon vykľul kľúčový tender na UNITAS, sa prihlásila len jedna firma. IBM tak získalo kontrakt za 56 miliónov eur s opciou na ďalších vyše 20 miliónov. Na báze tradičných riešení od firmy SAP (je dôležité si to pamätať).
