Program tentoraz osviežili memorandum Ľudovej platformy, zrod Novej väčšiny i predstavenie nového programu SDKÚ. Tým hlavným občerstvením, z ktorého až tiekli slinky, však bola kritika Mikuláša Dzurindu vedeniu vlastnej strany.
Na tvrdenie, že po zvolení Freša prepuká v SDKÚ hneď ďalší mocenský zápas, je priskoro. Niet dôkazov a indície sú málo.
Zaujímavé len je, že ak odhliadneme od reakcií na útoky Lajčáka, že „Dzurindove čistky v rezorte nemajú obdobu“, tak sedem mesiacov sa Dzurinda vyjadroval výlučne k témam typu Kosovo, integrácia Chorvátska a Bielorusko.
Nič proti zahraničnej politike. Odkiaľ však berie po pol roku mlčania k domácej agende guráž na kritiku, že „SDKÚ nerobí poriadne opozičnú politiku“?
Niežeby nemal kus pravdy. Podstatné je však iné: Dzurinda sa môže tváriť ako radový poslanec, ale čoby expremiér – keby chcel - si nájde v médiách vždy dosť priestoru na artikuláciu „opozičnejšieho“ názoru.
Napríklad na to, že „Fico ide spájať poisťovne a bohaté odstupné dostane Penta“. To nie je predsa nič proti politickej línii vedenia, čo by sa nedalo hovoriť verejne. Len zosilnenie akcentov a slovníka, ktoré si nemôže dovoliť – vzhľadom na pozíciu župana Pavol Frešo.
Monitor opozičnej činnosti SDKÚ po nástupe prvej Ficovej vlády jasne usvedčuje Dzurindu z účelovosti zdrvujúcej kritiky.
S miernym zveličením sa dá povedať, že po voľbách 2006 sa po Dzurindovi na dlhé mesiace doslova zľahla zem.
A čo sa týka „dvojky“ Mikloša, jeho najznámejším počinom z tohto obdobia bola výmena kravaty (aj s autogramami) s Počiatkom.
Iste, ústredný výbor SDKÚ je správne miesto na kritiku nového vedenia i programu. Keby však expredsedovi ozaj záležalo na silnej opozícii voči Smeru, vzhľadom na svoju autoritu mohol ovplyvňovať dianie diskrétne z pozadia.
Vystúpiť z anonymity po pol roku s krikom, že všetko je zle, zaváňa mocenskou intrigou.
Je úplne legitímny názor, že Žitňanská, Beblavý, Štefanec by so Smerom dokázali viac než Frešo, Kaník či Kužma. To je v poriadku.
Viac trpezlivosti a ohľaduplnosti by sa však čakalo práve od expredsedu strany, čo na tieto ciele mal oveľa viac času, než bolo rozumné mu dopriať a než si zaslúžil.
