Ruskovej ANO niekto ničí bilbordy. Markíza v Televíznych ANO-vinách nedokázala povedať nie svojmu majiteľovi, a tak sa slintoš, ako Ruska nazvali na jeho bilbordoch neznámi vandali, mohol rozrozprávať. Medzi mnohým odznelo aj tvrdenie, že bilbordy ničí organizovaný páchateľ. Rusko ho síce nemenoval, ale povedal, že je pravdepodobne riadený stranou, s ktorou bude predseda ANO aj tak po voľbách sedieť vo vláde.
Je si akýsi istý. No ak vychádza zo slovenskej praxe, zdá sa, že by sa ani nemusel mýliť. Politické strany na seba v predvolebnom boji nakydajú, čo sa len dá. Dourážajú sa, robia si zle a potom si spolu bez problémov sadnú za rokovací stôl a neskôr aj do vlády. Akoby sa vôbec nechumelilo. Rusko s tým jasne ráta a iste nie je na našej politickej scéne v tomto smere osamotený.
Ďalšia rýchlokvaška - Smer - je totiž rovnaká. Takisto ráta s tým, že si sadne do vlády aj napriek tomu, že zo spolupráce vylúčila už bezmála všetky strany, s ktorými by to bolo reálne možné. Presnejšie, Fico odmietol spolupracovať s ich poprednými predstaviteľmi. Ficova východisková pozícia je však, na rozdiel od Ruska, lepšia a on si tento luxus môže dovoliť. Môže rany rozdávať naľavo-napravo s vedomím, že s ním musia tu doma rátať. Jeho sebavedomie je opreté o poznanie, že i keď to zatiaľ nikto nepovedal na plné ústa, ráta s ním aj samotný Západ. Fico vie, že to vedia aj domáce politické strany. Dôkazom by mohlo byť napríklad aj to, ako sa pomaly, ale iste mení vzťah SMK k vládnej spolupráci so Smerom.
