Strana SMER-SD prelomila ďalšie tabu – keď si jej vedenie vysvetlilo ústavu tak, že schôdza parlamentu sa na žiadosť potrebného počtu poslancov s návrhom na odvolanie člena vlády musí iba zvolať, ale nie aj konať. Mičurin by sa opäť potešil.
Doposiaľ platil vo vnútri parlamentu úzus – akokoľvek pozoruhodný – že poslanci nie sú povinní odsúhlasiť navrhnutý program schôdze. Po jeho zavedení politickými stranami ho následne používala každá parlamentná väčšina, a každá menšina pritom, ako inak, protestovala. Z toho uhľa pohľadu – hoci aj ten je riadne tristný – nebolo prekvapujúce, keď vládni poslanci s navrhnutým programom schôdze nesúhlasili, čím sa schôdza skončila. Nebolo o čom.
To sa ešte nestalo
Rozdiel medzi schôdzou pred 17. novembrom 2012 a po ňom, teda ďalšou schôdzou s návrhom na odvolanie ministra spravodlivosti, je v tom, že sa schôdza ani nezačala, a to sa ešte doteraz a v tejto súvislosti nestalo. Pričom predseda parlamentu Pavol Paška ju podľa vlastných slov zvolal na deň, keď rokovali parlamentné výbory, takže poslanci mali byť v práci. Aj boli, ale poslúchli stranícky príkaz dodať iba toľko „žetónov“, koľko stačilo teoreticky na začatie schôdze, ani o kus viac.
