Privatizácia železiarní bola podľa Roberta Fica „hlúpa, zlá a hrubo poškodila záujmy Slovenskej republiky“. Sčasti má pravdu.
Pripomeňme si tú históriu. Časť akcií predal Rezešovcom a ich kumpánom pod cenu Vladimír Mečiar. Umožnil im navyše, aby si aj na to požičali od štátnych a pološtátnych bánk. Ďalší balík získal rezešovský manažment od fondov Juraja Širokého, ktorý sa k nim dostal v kupónke.
Rezešovci si aj na tento nákup požičali. A na to, aby ich skupina získala v podniku väčšinu, uzavreli čerství priaznivci HZDS kartel s odborármi, ktorým Mečiar pridal ďalších vyše desať percent akcií. Ak toto nazýva Fico hlúpy a zlý postup, má pravdu, no to ešte nebolo zďaleka všetko.
Rezeš a jeho klan mali nad podnikom kontrolu, no dokopy mali sotva polovicu akcií a tak sa im vyplatilo viac zarábať na úkor podniku ako v jeho prospech. Od prvého momentu podnik systematicky vyciciavali na oboch koncoch - pri nákupe surovín aj pri predaji konečných produktov. Ak zarábanie na úkor malých akcionárov chápeme ako dôsledok privatizácie, aj v tejto kritike má Fico pravdu.
No škody pokračovali. V duchu Majského bludu o geniálnosti holdingovej štruktúry firmy rozbili Rezešovci podnik na vyše sto dcér a začali nakupovať čokoľvek.
Výsledok: na všetkých väčších akvizíciách prerobili a vo vzťahoch medzi stovkou dcér, vnučiek a pravnučiek VSŽ a tisíckami pijavíc, ktoré patrili ich manažérom, mizli ďalšie miliardy korún, pričom nikto nebol za nič poriadne zodpovedný. Nejeden štátny podnik fungoval oveľa prehľadnejšie a rozumnejšie - aj v tomto ohľade to bola privatizácia zlá a hlúpa.
Zákonite tak prišiel deň, keď podnik nemal na ďalšie splátky úverov a hrozil bankrot. Medzitým padol Mečiar a Dzurindova vláda spolu s bankami presadila do vedenia firmy Gabriela Eichlera. Rezešovcom sa vypomstil zlozvyk nesplácať úvery (a už vôbec nie štátnym bankám) a tak ich Mikloš a spol. dokázali držať relatívne nakrátko.
Eichler dosiahol, že sa výroba nezastavila a banky nespanikárili, no jediná možnosť, ako udržať podnik v chode dlhšie, bolo nájsť partnera. U. S. Steel bol favorit, lebo úspešný joint-venture s ním vytvorili v Košiciach ešte za Rezeša. Prvá ponuka Američanov bola taká nízka, že Eichler s podporou vlády a bánk objednal na predaj poradcu. Bola to napokon až Deutsche Bank, ktorá železiarňam neodporučila Indov, ale Američanov s oveľa veľkorysejšou ponukou.
Spätne čísla ukazujú, že ak by aj U. S. Steel nedostal daňové úľavy, už po piatich rokoch by mal aj tak celú slovenskú investíciu dávno zo ziskov splatenú. Presnejšie, len na daňových úľavách získal U. S. Steel viac ako približne 400 miliónov eur, ktoré za fabriku v roku 2000 zaplatil. Problém takéhoto pohľadu je, že spätne nevidíme vážnejšiu chybu, ktorú by vládni vyjednávači urobili. Lepšie ponuky na stole neboli.
Čítajte viac komentárov:
Kedy sa Fico vráti z rozpočtového summitu? No. Nebolo by od veci, keby neprišiel vôbec, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Keď Trnka prirovnáva články o jeho novej kauze k pohonu na líšky, trochu krivdí líškam, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Hlavným víťazom posledného konfliktu v Gaze je Moslimské bratstvo v Egypte, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
