Takéto miesta vyhľadávajú aj študenti, ale práve tých v posledných rokoch na niektorých pozíciách nahradili ženy z domácnosti.
Mám kamarátov, ktorí vlastnia reštauráciu. V týchto dňoch majú hlavu v smútku z nového Zákonníka práce, ktorý ovplyvní aj ich biznis. Dávajú totiž prácu mladým ľuďom na dohodu, no teraz musia zvládnuť zmeny, ktoré schválená novela prináša.
Z dohôd sa budú musieť od januára platiť odvody a dohodári získajú aj niektoré práva zamestnancov. Budú mať nárok na minimálnu hodinovú mzdu, budú mať aj voľno, keď pôjdu na vyšetrenie k lekárovi, majú sa na nich vzťahovať podmienky pracovného času tak ako na zamestnancov a patria im aj príplatky za nadčas a prácu v noci. Moji kamaráti potrebujú vo svojej reštaurácii posily iba v najexponovanejšom čase, napríklad cez obed alebo keď organizujú spoločenské podujatie.
Príležitostní zamestnanci, väčšinou študenti, boli doteraz spokojní, že si zarobili nejaké vreckové a majitelia reštaurácie zasa ušetrili, lebo nepotrebujú zamestnanca na celý pracovný úväzok. Obe strany boli spokojné. Neviem presne, ako to napokon bude, ale počul som, že študenti by mali mať nejakú výnimku, majú byť nejako zvýhodnení, aby o možnosti príjmov na dohodu neprišli.
Ale ako je to na Slovensku napríklad so ženami? V Japonsku je typickým modelom života ženy túžba starať sa o rodinu. Keď sa žena vydá, odchádza z trvalého pracovného pomeru a stáva sa ženou v domácnosti. Má deti, ktoré sú jej zamestnaním. V japonskej rodine je žena zároveň pokladníkom rodinného rozpočtu.
Manželov plat smeruje celý do banky a žena manažuje všetky výdavky na život rodiny, dokonca aj manželove vreckové. Keď deti skončia základnú školu, žena sa začne obzerať po nejakej práci na pár hodín, aby nebola úplne ekonomicky závislá od partnera a aj preto, že jej chýba sociálny kontakt. Ale pretože domácnosť je naďalej jej hlavnou prácou, nemôže sa zamestnať na plný úväzok.
