A nestačí sa utešovať, že nie je horšia ako povesť Smeru.
Zmyslom ficovského bitia opozície je jej rozbitie; efektívny zmysel svojho existenciálneho bytia však naša terajšia opozícia ešte stále len hľadá. Ešte stále je presvedčená, že sa dostala do opozície len hlúpym nedopatrením, nešťastnou náhodou. A niektorí jej predstavitelia akoby verili, že sa k moci vrátia nejakou opačnou, šťastnou náhodou.
Pritom mnohí z týchto jej harcovníkov už najmenej raz v podobnej situácii boli, takže by si mohli vziať poučenie zo svojich vtedajších skúseností. Mali by si pamätať, ako sa formovala protimečiarovská opozícia už dlho pred voľbami 1998, aké vtedy robili chyby až kotrmelce a ako sa napokon k tej moci s odretými ušami dostali.
Ako sa lídri nevedeli dohodnúť, aké si robili podrazy, ako sa trápne handrkovali o vodcovstvo. Vtedajšiu „dúhovú opozíciu“ sa vlastne ani nepodarilo vytvoriť zhora, lídrov musela napokon k tomu dokopať široká občianska opozícia, nespokojná so svojím sociálnym, ekonomickým a politickým postavením v mečiarovskej spoločnosti.
