Učiteľské štrajky majú tú prednosť, že v hre nie sú miliardy ani životy. Doktori, rušňovodiči či leteckí dispečeri by Ficovi inak zavarili. Skutočnosť, že vydieračský potenciál učiteľov nespočíva v zameškanom učive, ale v probléme, kam s deťmi, už sama osebe karikuje význam profesie, ktorej ohodnotenie sa im zdá nízke, aj vôbec vážnosť celého štrajku.
Keďže premiérom už nie je Radičová, ale Fico, štrajk zvádza k pozitívnej emócii. Nech populista vidí, „zač je toho loket“, vytvárať – hoci aj podprahovo – očakávania, ktoré nedokáže splniť. Navyše, dokázať by aj mohol... Nie je problém preklopiť z iných kapitol – napríklad z verejného obstarávania – tých 60 či koľko miliónov eur, čo chýba do desaťpercentného zvýšenia.
A čosi by sa pritom našlo aj „doma“ u Čaploviča. Financovanie takzvaných univerzít na lazoch a v dolinách je jeden zdroj, a druhým je otázka, či sú podstatnejší učitelia v teréne, alebo útulky typu Ústav informácií a prognóz školstva, eventuálne Národné športové centrum, a tak podobne.
Vidieť Fica na kolenách by bol veľký zážitok. To nepochybne, je s tým však problém. Slabosť vlády, ktorá kľakne pred „mäkkým“ štrajkom učiteľov, hrozí reťazovou reakciou. (To tu už bolo napísané, keď Radičovú utĺkol Dr. Kollár.)
Žijeme v pluralite, ale s názorom, že presne on zarába menej, než si zasluhuje, súhlasí každý Slovák. A podobne ako učiteľov, ani policajtov, úradníkov či súdnych zriadencov nezaujíma, odkiaľ na ich platy štát vezme. Najmä keď má peniaze – ako hovoria králi demagógie – ešte aj na euroval. (Pozdravujeme Sulíka.)
Jedným z koreňov krízy dlhov je uspokojovanie mzdových požiadaviek organizovaných menšín vysoko nad rámec možností tej-ktorej ekonomiky. V situácii, keď sa kradne a plytvá do tej miery, že tukovými vankúšmi je obložený každý rezort, je zložité učiteľom odkázať, že ich nárok je neopodstatnený. Dá sa im však povedať čosi iné. Každý jeden, kto vstúpil na Pedagogickú fakultu – či z pocitu poslania, či preto, že ho neprijali napríklad na právo – musel byť zmierený s tým, že jeho príjem sa od priemeru v národnom hospodárstve nikdy veľmi neodchýli.
Nie nepodstatná „maličkosť“, na ktorú sa v tejto diskusii zabúda, ešte je, že ak aj učiteľské platy nedosahujú ani ten priemer (autor nevie), nad takzvaným mediánom sú všetci učitelia stopercentne . (Medián – ukazovateľ, ktorý odstraňuje vplyv veľmi vysokých platov.) Čiže slovenskí učitelia sú dnes materiálne v pozícii lepšej strednej vrstvy.
(OPRAVA 27.11.2012: Mediánová hrubá mzda v odbore vzdelávania dosiahla podľa Štatistického úradu v roku 2011 649 eur mesačne. Medián za celé národné hospodárstvo dosiahol vlani 670 eur. Znamená to, že viac ako polovica učiteľov nezarába toľko, koľko je stredná hodnota zárobkov všetkých zamestnaných v SR.)
Napokon, ani tých desať percent, ktoré pýtajú, zásadne nezlepší ich postavenie v sociálnom rebríčku. Presne tak ako plošne zvýšená tarifa nezlepší kvalitu ich práce a príťažlivosť pedagogických fakúlt, ktoré vždy z podstaty veci zostanú atraktivitou za medicínou, právom či napríklad, ehm, ehm, Moskovským inštitútom medzinárodných vzťahov.
