Komíny v Japonsku nemáme, ale poznáme ich z amerických filmov. Preto sa japonské deti pýtajú svojich rodičov, kadiaľ vchádza do ich domu Santa Claus, keď nemajú komín?
Japonci sú hrdí na svoje mrakodrapy a veže. Nová tokijská veža je so 634 metrami najvyššia na svete. Keď som bol v lete v Tokiu za mamou, boli sme sa tam hore pozrieť. Vo výške očí som videl preletieť lietadlo, čo ma veľmi prekvapilo. Faktom je, že v tých miestach už lietadlá klesajú na pristátie.
Doteraz som si myslel, že všetky stavby v Japonsku sú vyššie než tie na Slovensku. Prišiel som však na jednu výnimku. Sú ňou komíny. Napríklad komín elektrárne Nováky, ktorú postavili v roku 1976, je vysoký tristo metrov. Je teda asi o sedemdesiat metrov vyšší ako najvyšší komín v Japonsku. Bol som zvedavý, kde je najvyšší komín na svete. Podľa dostupných informácií v Kazachstane. Meria 419 metrov.
Keď sme pre Slovenskú televíziu nakrúcali seriál Z mesta do mesta, režisér a kameraman Paľo Pekarčík sa ma v každom meste, ktoré sme navštívili, pýtal (seriál mal trinásť častí), či by som dokázal vyliezť na tamojší komín. Lebo každé mesto malo vysoký fabrický komín a Paľovi sa zdalo, že záber odtiaľ by mohol byť pôsobivý. Pretože mám fóbiu z výšok, bál som sa a odmietol som liezť.
V japonských mestách žiadne vysoké fabrické komíny nevidno, s výnimkou mestských spaľovní odpadu. Vedľa každej spaľovne je plaváreň pre verejnosť, kde sa teplo zo spaľovania odpadu využíva na kúrenie a vyhrievanie vody v bazéne. Japonsko je síce industriálna krajina, ale fabriky s komínmi sú postavené v blízkosti mora, lebo vyrobený tovar sa nakladá rovno do lodí. V meste preto ľudia nie sú zvyknutí na komíny, dokonca ani rodinné domy ich nemajú.
V dávnych časoch používali Japonci ‚Irori‘ – malé ohnisko v tvare štvorca vybudované v podlahe uprostred obývačky, okolo ktorého sedela celá rodina počas varenia na drevenom uhlí, aby sa zohriala. Tento spôsob vykurovania a varenia patrí k tradičným japonským domom, dnes sa už nepoužíva. Kúrenie neskôr v školách a v iných verejných budovách nahradili olejové výhrevné telesá, ale aj kachle a sporáky na uhlie. Od začiatku osemdesiatych rokov sa už kúri v Japonsku iba elektrickými alebo plynovými ohrievačmi.