Výhra predsedu Najvyššieho súdu Štefan H. pred Európskym súdom pre ľudské práva zanikla vo víre ďalších udalostí. Neprávom. Jej súčasťou bol totiž aj spor medzi vládami Ivety Radičovej a Roberta Fica, reprezentovaný ich ministrami spravodlivosti Luciou Žitňanskou a Tomášom Borecom.
Štefan H. vyhral preto, lebo Európsky súd rozhodol, že jeho práva porušil slovenský Ústavný súd. Je spravodlivé, že odmietol jeho požiadavku na zaplatenie z titulu jeho ujmy v navrhnutej výške, na druhej strane nie je nikde napísané, že predseda Najvyššieho súdu sa ešte nemôže domôcť aj ďalšej sumy – súd zatiaľ nerozhodoval o podstate sporu, ale stačilo mu, že ho súdili aj tí, ktorí ho súdiť nemali. Presnejšie, neuznal argument Ústavného súdu o uprednostnení zabezpečenia jeho funkčnosti pred právom každého - teda aj Štefana H. - na zákonného sudcu.
Sudca Ústavného súdu Lajos Mészáros to pomenoval presne: „Vyjadrené v špecifickom konštitucionalistickom jazyku porovnávania Ústavný súd vyriešil konflikt medzi princípom nestrannosti, v presnom slova zmysle, zápasom o nestrannosť a zákaze odopierania spravodlivosti, udržania vlastnej prevádzkyschopnosti a zmyslu na druhej strane v prospech toho druhého.“
Nie úplne zbytočný spor
Z hľadiska rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva tak bol spor o to, či vláda Roberta Fica zmenila stanovisko predchádzajúcej vlády k sťažnosti Štefana H., v ktorom ho označila za neprijateľný alebo nie, úplne zbytočný.
Napriek tomu bol nesmierne zaujímavý – exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská tvrdila: „Považujem za absurdné, že vláda požiadala štrasburský súd, aby Š. Harabinovi v súvislosti s nemajetkovou ujmou priznal náhradu.“ Jej vyjadrenie odmietol súčasný minister spravodlivosti Tomáš Borec: „Na žiadnom mieste v dodatočnom stanovisku vláda porušenie sťažovateľových práv neuznala... Ak pani poslankyňa Lucia Žitňanská naznačuje, že vláda doručila ESĽP stanovisko, v ktorom uznáva porušenie práv sťažovateľa Harabina, ide buď o vážne nepochopenie veci, alebo o hrubé a úmyselné zavádzanie verejnosti.“
K ministrovi sa pripojila aj zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková. Okrem toho, že potvrdila stanovisko ministra Boreca, ktorý je v istom zmysle jej chlebodarcom, dodala: „Pokiaľ tvrdím, že ide o štandardné vyjadrenie k nárokom sťažovateľa na spravodlivé zadosťučinenie, tento výrok je založený na mojom takmer dvanásťročnom pôsobení v kancelárii zástupcu.“ Čo je skutočne skvelý argument.
