Už je takmer isté, že hneď prvý rozpočet Petra Kažimíra bude nereálny. Zvýšenie platov učiteľom a hlavne odhad nižších daňových príjmov vygumujú tristomiliónovú rezervu. Ak k tomu prirátame zjavne optimistický odhad hospodárenia zdravotníctva a samospráv, bez ďalších opatrení nemajú verejné financie významnú šancu skončiť pod trojpercentným deficitom.
No v utorok oznámené zníženie odhadu príjmov štátu našepkáva smutnejšiu pointu. Fico, Kažimír a spol. sa rýchlo blížia k stropu, keď už štát nedokáže zvyšovať vlastné príjmy. Ak premiér včera sľuboval, že pre výpadky príjmov už nezvýši dane, dá sa mu veriť. Fico II nemá okolo seba ekonomických analfabetov.
Má mu kto vysvetliť, že do zákona si môže Smer napísať sadzby hoci aj vysoko nad štyridsiatkou, no podniky mu jednoducho dlhodobo viac peňazí posielať nebudú.
Keď ľavičiari chystali Ficovi pôdu na zvyšovanie daní, opakovali, že nemôžeme mať naraz aj nízke dane, aj bohatý a silný štát. Burcovali, že si musíme vybrať, či chceme skôr dane typu Mikloš a tomu zodpovedajúci skromný štát, alebo vyššie dane a o to bezpečnejší a štedrejší štát. Teda že ak sa chceme mať ako v Škandinávii, musíme čím skôr čo najviac zvýšiť dane.
Realita je, že zvýšenie sadzieb daní a odvodov je ešte len v parlamente, a my sa už obávame, či vďaka nim štát dostane naozaj o toľko viac, ako plánuje.
Problém Smeru pritom nie je len v tom, že druhý raz sa dostal k moci v oveľa horšej situácii ako v rokoch 2006 - 2007, keď slovenská ekonomika rástla najrýchlejšie v meranej histórii. Podniky vtedy riešili, či je lepšie najímať na voľné miesta Ukrajincov, alebo Poliakov a daňová optimalizácia nebola vecou prežitia.
Netreba vysvetľovať, ako túto idylku zmenila jeseň roku 2008 a všetko nasledujúce po páde Lehman Brothers. A keď sme pri výbere daní za prvej Ficovej vlády, niekde v rokoch 2006 a 2009 na Slovensku prudko klesla efektivita výberu DPH a dodnes nevieme prečo.
Svetová hospodárska kríza by sa Slovenska dotýkala, aj keby tu vládol akýkoľvek Antifico. No zodpovednosť za to, že tento štát stále ťažšie vyberá dane, má najmä Smer. Výška daňových príjmov nie je obyčajným násobkom výkonnosti podnikov a daňovej sadzby.
Čím sú sadzby vyššie a čím je kondícia podnikov drsnejšia, tým dôležitejšie je, v akom stave je štát, ktorému majú ľudia dane posielať. Silný štát nevzniká tým, že sa snaží vybrať čím viac daní, ale tým, že sa snaží za vybraté peniaze poskytnúť čo najlepšie služby. Alebo sa aspoň tvári, že sa o to snaží.
Tá druhá možnosť je tváriť sa, že všetko je v poriadku, keď krajina nemá generálneho prokurátora. Že slovenskí sudcovia sú tak v pohode, že premiérovi nestojí za to, aby o kolapse justície hovoril ako o prvoradom probléme. Môžete oznamovať zvýšenie daní bez pokory a s argumentom, že to schytajú iba tí zlí. Môžete sľubovať rozumnejšie vládne objednávky a potom za podpredsedu vlády vymenovať Ľubomíra Vážneho. Ale grafy výberu daní vám skôr či neskôr ukážu, že ľudia si rýchlo nájdu spôsob, ako na to neprispievať.
Čítajte viac komentárov:
Tvrdenie, že Gašparovič žiadnym spôsobom nespochybnil suverenitu Bosny je hlúposť, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ten, kto za drahší liek zaplatí viac, bude poisťovňa, a ten, kto si zvýši tržby, bude lekáreň, píše František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
