Minulý týždeň som bol na otočku v Prahe. Večer som si vyhradil na túlanie sa mestom, v ktorom som tri roky žil.
Prešiel som si veľmi pomaly oblasť pri Betlémskej kaplnke, kde som býval, obišiel som Lucernu, kam sme chodili na koncerty a vírivé flámy s českými hudobníkmi, pochodil som krčmy, kde sme s priateľmi zo Slobodnej Európy riešili slabosť médií a budúcnosť Slovenska po Mečiarovi. Trvalo to hodiny a bolo to inšpirujúce.
Sila zákonov
Je to stále tá istá, fascinujúca, vábivá, pulzujúca Praha, hoci som už cítil trochu nostalgie, čo je asi odkaz na vek. Môj, nie jej. Pod starým Václavom a na Národní tříde som stále našiel dôverne známy dotyk s rokom 1989, aj Staromestské námestie mi pripomenulo triumfálny návrat Rafaela Kubelíka, ale všade som vnímal najmä atmosféru meniacich sa dejín, ktorú niektoré mestá majú a iné prosto nie. Pohľad na Hradčany s históriou kráľov a odtlačkom Václava Havla je jednoducho neprenosný.
