Vedenie odborov sa spočiatku tvárilo, že zastupuje všetkých štrajkujúcich. O niekoľko dní sa ukázalo, že to nie je pravda.
Prerušenie štrajku zamestnancov v školstve vyvolalo nielen nesúhlas mnohých štrajkujúcich, ale aj verejné protesty, pričom viaceré školy v štrajku zostali. Je to zaujímavé, keďže z jedného štrajku sa zrazu stali dva.
Štrajk, ktorý sa začal minulý pondelok a je momentálne prerušený, organizuje Odborový zväz pracovníkov vedy a školstva na Slovensku. Je to jeho štrajk – má plné právo ho prerušiť, ukončiť či obnoviť. Za to funkcionári zväzu nezodpovedajú ani tým, ktorí sa k štrajku pridali, ani ich podporovateľom, ani politickým stranám, ani verejnosti, ale len a len členom odborového zväzu. Presne tak ako iba od nich závisí, kto bude vo zväze funkcionárom a kto nie.
Fakt je, že odborový zväz sa doteraz tváril ako Ivan Gašparovič pred prezidentskými voľbami – teda „akoby“ nadstranícky.
Zväz „akoby“ reprezentoval, zastupoval a konal v mene všetkých štrajkujúcich. Hoci sa niesol na vlne podpory zrejme viac nečlenov ako členov zväzu, rodičov, spoločnosti i médií. Obnažilo to až prerušenie štrajku a súčasný vznik ďalšieho štrajku, ktorý však už ide úplne mimo neho. A preto je aj úplne iný, hoci požiadavky zostávajú.
Súčasný štrajk je rovnako ústavný ako štrajk, ktorý je v súčasnosti prerušený. Ak sa odborový zväz rozhodne prerušený štrajk obnoviť, zlejú sa možno opäť do jedného štrajku.
Ak sa ho rozhodne ukončiť, štrajkujúci zostanú sami tak, ako zostali teraz. Otázka potom znie, ako docieliť, aby ho vláda brala vážne a začala s jeho reprezentantmi rokovať o požiadavkách. Je jedno, čo si myslia a žiadajú Nové školské odbory alebo zástupcovia škôl, ktoré štrajkujú ďalej.
Ak si Robert Fico nevšimol generálny štrajk v novembri 1989, len ťažko možno očakávať, že si všimne štrajk desiatky škôl, obzvlášť štafetový, ako uvažujú nespokojenci. Lastovičkou je, že ho zaregistroval, keďže vyhlásil: „Máme informácie o zneužívaní študentov na tento účel. Je zlé, ak niekto umelo vťahuje deti do tohto problému.“
Zdá sa, že tu by mohla byť Ficova päta. Podobné vraveli vládni činitelia aj v novembri 89, kým im aj všetkým ostatným študenti nedokázali, že majú vlastné hlavy a vedia ich aj používať. Inými slovami, kým súčasní štrajkujúci a ich priaznivci nezačnú či nedokážu spolupracovať, koordinovať svoje kroky a nabaľovať na seba ďalších nespokojencov a podporovateľov po celej krajine, ich štrajk nemôže byť úspešný ani len náhodou.
A to aj napriek tomu, že štrajk-neštrajk odborového zväzu zatiaľ pripomína skôr politické manévre, ktoré prinesú novú poučku – aj tam, kde nič nie je, premiér Fico niečo nájde.
Trnka je taký úprimný ako Kočnerov boj proti gorilám, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Plytvanie v štátnom sektore je večné, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Neprekvapuje, ak diplomati lobujú za firmy zo svojich krajín. Znervózňuje, ak to robia tak, ako Hillary Clintonová v Prahe, píše Miriam Zsilleová
Čítajte komentár (piano) >>
