V Južnej Kórei sa žiaci učia aj šestnásť hodín denne a jedna skúška rozhoduje o ich živote. V Spojených štátoch, naopak, sú nadácie, ktoré mladých odhovárajú od štúdia na univerzite. Európa je ľudskou alternatívou oboch extrémov.
Letecká doprava je počas prijímačiek zastavená, hovorí mi študentka. Vtedy som v Južnej Kórei učil ekonómiu, no napriek krátkej prehliadke americkej vojenskej základne som rýchlo zistil, že skutoční bojovníci sú študenti. Aj bez uniformy. O odmeňovaní úsilia, o dôraze na výsledky, o prístupe k učiteľom a o tvrdej férovosti mi každý študent vedel rozprávať príbehy ako zo zákopov.
Keď mi mladí ľudia, ktorí strávili dva roky v povinnej vojenskej službe (na jednej z najnebezpečnejších hraníc na svete) povedia, že štúdium je namáhavé, tak to znamená, že asi nezveličujú.
Na Slovensku sa pre štrajk učiteľov teraz často hovorí o vzdelávaní, skúsim teda opísať krajinu, ktorá je vo vedomostiach žiakov na špici, ktorá dáva chudobným žiakom skvelé príležitosti, ale ktorá zároveň kruto trestá tých bez dostatočného talentu. Nie preto, aby sme opakovali (hoci obdivovať sa dá veľa), ale aby sme videli kontrast nielen so Západom, ale aj s druhou stranou.
Randenie aj plat
Reputácia univerzity v Kórei určuje nielen štartovaciu pozíciu pri začiatkoch randenia, ale aj plat, spoločenské postavenie a uznanie v rodine. Preto sú výsledky na strednej škole také kľúčové. Vyučovanie končí okolo štvrtej poobede a väčšina žiakov ostáva v triede nad knihami minimálne do deviatej, ak sú rodičia pohodoví, ak nie, tak do polnoci.
Učiteľ má obrovskú autoritu. Rodičia s ním hovoria ako so starostom a doma dbajú na to, aby deti dodržiavali prísny študijný režim. Poctivý, disciplinovaný prístup k učeniu si drvivá väčšina študentov zachová aj na vysokej škole, kam už prísny rodič nemá priamo dosah.
Jednotné prijímacie skúšky na vysoké školy, ktoré v jeden deň naraz píšu všetci končiaci stredoškoláci, sú celospoločenskou udalosťou. Domáce lety sú zrušené a prelety z iných krajín majú príkaz letieť minimálne vo výške desaťtisíc stôp. Dvesto metrov od škôl je zastavená doprava. Burza s cennými papiermi sa otvorí o hodinu neskôr než zvyčajne. Tritisíc policajtov je v službe pre stratených a meškajúcich maturantov.
Skúšky trvajú deväť hodín a vo večerných novinách sú okrem bežných správ publikované aj otázky z ranných skúšok. Pred skúškami televízie vysielajú rady, ako sa čo najlepšie učiť a stravovať a areál, v ktorom najlepší učitelia pripravili otázky, stráži polícia lepšie ako chránených svedkov. O legitimite výsledkov nie sú žiadne pochybnosti.
Tí, ktorí v teste uspejú v súťaži s takmer sedemstotisíc súpermi, ďalej pracujú a bojujú na univerzite a dostávajú rôzne motivácie od stáží pre Samsung a Hyundai až po miesto v najnovšom internáte, ktoré sa udeľuje striktne podľa prospechu.
Rodičia, samozrejme, uznávajú, že tento systém je úmorný, ale zároveň veria, že je férový. Pre mňa je poučením poznanie (okrem toho, že nikdy nechcem byť ministrom školstva v Južnej Kórei), že príliš veľa efektivity niekedy škodí.
Aj Čína je miernejšia
Keď od jediného dňa závisí, ako približne bude vyzerať zvyšok vášho života, zo skúšok sa môže stať záležitosť života a smrti. Do posledných dvoch ročníkov strednej školy je nabaleného toľko tlaku a stresu, že samovraždy vyhorených žiakov nie sú ojedinelé. Väčšina s duševnými jazvami prežije, ale za akú cenu?
Dokonca ani v Číne, kde je štúdium tiež veľmi tvrdé, stredná škola nie je ako vojenská služba a šikovný človek v Číne môže nájsť rešpekt, slušnú prácu a šťastie bez toho, aby dostal diplom z top univerzity. Južná Kórea je teda jasne extrémny prípad. A Spojené štáty sú niekde na opačnom konci spektra.
Nielenže vo veľkých mestách sa polovica žiakov už vôbec neunúva skončiť strednú školu, ale existujú nadácie, ktoré nahovárajú mladých ľudí neštudovať na univerzite a pri škrtoch verejných rozpočtov sa veselo prepúšťajú učitelia a zatvárajú školy. Súkromné stredné a vysoké školy sú kvalitné, ale bez pôžičiek alebo štipendia sú pre strednú triedu nedostupné. Bakalárske štúdium stojí vyše dvestotisíc dolárov.
Každú spoločnosť vnímam podľa toho, či poskytuje podobné príležitosti v živote každému človeku bez ohľadu na to, či sa narodil rodičom s majetkom, alebo bez neho, na vidieku či v meste. Preto rešpektujem Nemecko, kde aj na dedine je výborný a poriadne zaplatený učiteľ, kde sa šikovný žiak nemusí sťahovať alebo prosiť o peniaze na vlak.
Európske školy sú vlastne celkom ľudskou, strednou alternatívou medzi prístupmi v Ázii a v USA. Na Slovensku našťastie nemáme rodičov nútiacich deti učiť sa šestnásť hodín denne ani masívne prepúšťanie učiteľov, ale náš ľudský potenciál nerozvíjame dostatočne a učiteľskú prácu si neceníme.
To je zlé nie preto, že na dvere búcha konkurencia z Ázie, ale preto, že vzdelanie je hodnotné aj samo osebe a mrhať mozgami sa vypomstí veľmi rýchlo.
(Autor je bývalý lektor na Kyungpook National University v Daegu (Južná Kórea),
dnes doktorand v oblasti ekonómie na University of Chicago)
Macejková dáva námety na stíhanie Harabina, píše Lukáš Fila
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Je to tu ako za Duckého, píše Konštantín Čikovský
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Autor: Ján Žilinský
