Kým normálny právny štát drží pokope systém bŕzd a protiváh, jeho slovenská verzia je založená na tom, kto koho nemá rád. Keď sa dvaja takí stretnú, objaví sa šanca, že výsledok nevznikne klanovým konsenzom.
Korešpondencia Ivetty Macejkovej so Štefanom Harabinom, v ktorej on obviňuje ju, že postupuje v rozpore s „akoukoľvek všeobecnou predstavou o spravodlivom rozhodovaní“ a dekonštruuje celý súdny systém a ona jemu vyčíta nekompetentnosť a neslušnosť, je teda vlastne dobrou správou.
Dáva nádej, že každému z nich má kto klásť odpor. Treba však priznať, že je tu aj tienistá stránka. Ilúzie o etike a štábnej kultúre v justícii si už asi nerobil nikto, takže to neriešme. Fakt je však taký, že Macejkovej list dáva hneď niekoľko dôvodov na disciplinárne stíhanie šéfa Najvyššieho súdu.
