Ako tvorím / Režisérka Viera Dubačová
Nenájde sa len tak človek, ktorý by bol schopný vytiahnuť dôchodcov z osamelých domácností a dať im nový zmysel života. Urobila to režisérka Viera Dubačová, keď dala dokopy s dramaturgom Milanom Zvadom a s banskobystrickými seniormi inscenáciu Ionescových Stoličiek. Seniori sú nadšení, ožili tak, že sa rozhodli založiť si občianske združenie Samorasty a v divadelnom potešení chcú určite pokračovať. Drvia sa texty, zabúdajú na choroby. "S predstavením cestujeme po festivaloch, vymetáme domy kultúry a občas aj kaviarne. Je s nimi neuveriteľná zábava. Tieto zájazdy sú pre mňa hotový relaxačný pobyt. Minule sme boli v Plzni, tri dni som sa váľala od smiechu," hovorí režisérka.
Momentálne trávi najviac času v Bratislave, kde v divadle Ticho a spol. študuje hru Viki Janouškovej inšpirovanú životom Leopolda Laholu. Je to už takmer štyri roky, čo odišla zo známeho Divadla z Pasáže. Založila ho v roku 1995 ako tvorivý priestor pre zdravotne postihnutých ľudí, s ktorými naštudovala desať inscenácií. Keď sa po mnohých rokoch konečne podarilo divadlo etablovať, povedala si, že sa posunie ďalej, lebo aj iní potrebujú pomoc. Jej práca v prostredí komunitného divadla vyústila do knihy Liečba divadlom. Dubačová v nej píše o dlhoročných skúsenostiach s komunitným umením.
Bez nich by sa jej asi nepodarilo spolupodieľať sa na založení Divadla Ivana Palúcha a Centra nezávislej kultúry Divadlo v záhrade v Banskej Bystrici. Tu prišla na svet aj ďalšia pozoruhodná inscenácia Téma Palach podľa scenára Ľuby Lesnej. Asistentku jej vtedy začala robiť talentovaná Adela, jedno z mnohých mladých dievčat, ktoré vyrastali v detských domovoch. "Od júna som začala s nimi úzko spolupracovať a pomáhať im vytvoriť divadelné predstavenie a divadelnú dielňu, v ktorej by sa mohli zamestnať a tým sa dôstojne začleniť do spoločnosti," vraví. Pomaličky sa rodí inscenácia Júlie z domu bez balkóna. Bude o nich - o dievčatách, ktoré túžia po láske a každá z nich žije zatiaľ v predstave, že stretne toho vyvoleného, ktorý si ju zoberie k sebe a zabezpečí.
"Ešte nás čaká veľa práce. Každý deň sa dozvedám nové informácie z ich života a často mám problém ich spracovať, lebo sú šokujúce. Deti z detských domovov stále nikto nebráni a každé si potom obranu nachádza svojím spôsobom. Dôležité je, aby dievčatá, s ktorými už pracujem, začali samy chápať, že musia študovať a pracovať, mať ambície, aby sa mohli postaviť na vlastné nohy." Viere Dubačovej sa už podarilo nájsť priestory na skúšanie, momentálne zháňajú šijacie stroje, materiál. Čo najskôr by chceli naštartovať skutočnú divadelnú dielňu, kde by mohli pracovať ako krajčírky, vyrábať kulisy a kostýmy.
