SME

Hrdosť a hanba za slovenský štát

Tri roky demokratického Československa sú pre mňa stále viac ako dvadsať rokov samostatného Slovenska.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Trvá to už viac ako polovicu môjho života a už som asi dosť starý na to, aby som si myslel, že sa na tom ešte niekedy niečo zmení.

Dvadsať rokov od posledných federálnych volieb a všetkých ďalších krokov, ktoré viedli k rozpadu československého štátu, mám k tomu slovenskému dvojaký vzťah.

Niekedy len raz za rok, inokedy niekoľkokrát za deň mám pocit, že je to tu na nevydržanie a že my všetci, čo sme sa ešte nikam neodsťahovali, predsa nemôžeme byť v poriadku.

Krátko nato, najmä keď je mizerných správ stále viac, ma však prepadne neodôvodnená radosť, že tu predsa stále žijú ľudia, ktorým ešte záleží na tom, aby sme sa za tento štát nielenže nemuseli hanbiť, ale mohli byť naň aj hrdí.

Spoločná revolúcia

Hrdosť a hanba sú síce veľmi subjektívne kategórie, ale myslím si, že ich pomer do veľkej miery určuje vzťah k nejakému štátu.

Môj predbežný výsledok je, že tri roky demokratického Československa sú pre mňa stále viac ako dvadsať rokov samostatného Slovenska. Dôvodov je veľa, ale skúsim aspoň tie hlavné.

V prvom rade ide o to, že 17. november a následné udalosti – teda kľúčový bod, od ktorého sa odvíja celá naša súčasnosť, vrátane faktu, že sme občanmi samostatného štátu – boli spoločnou česko-slovenskou (vlastne skôr československou) revolúciou.

Dodnes opatrujem trikolóru, ktorá bola taká istá ako tie, čo nosili demonštranti na Námestí SNP i na václaváku.

Modlitba pro Martu pre mňa nebola o nič menej dôležitá ako Sľúbili sme si lásku a Ján Budaj s Milanom Kňažkom mi neboli viac sympatickí ako Václav Malý.

Moja najobľúbenejšia scéna z revolúcie, keď Jiří Černý oznamuje odstúpenie Miloša Jakeša, sa udiala v Prahe.

Aj jediný prezident, na ktorého som mohol byť hrdý – odvtedy, keď v novoročnom prejave povedal, že „naše země nevzkvétá“, do chvíle, keď odstúpil z postu česko-slovenského prezidenta – bol Čech.

Bolo to v tom krátkom období, keď sa totalitná krajina zmenila na pluralitnú demokraciu, ktorá dávala priestor aj tým, ktorí chceli zničiť federáciu i demokraciu.

Bolo to v čase spoločného štátu, keď odtiaľto odišli ruské vojská, transformovala sa ekonomika, otvorili sa hranice, začala platiť sloboda prejavu a štátoprávne usporiadanie nebolo nadiktované z ústredného výboru strany, ale rokovali o ňom svojprávne a slobodne zvolené reprezentácie oboch republík.

Samostatné zločiny

Rozdelenie Česko-Slovenska som, podľa rodinného vzoru, nevítal. Myslím, že sa dôvody dajú zhrnúť do dvoch viet.

Symbolom slobodného Česko-Slovenska bol človek, ktorý dúfal, že nechceme, aby nám, podobne ako jeho predchodcovia, klamal.

Symbolom samostatného Slovenska sa stal človek, ktorý používal lož ako pracovnú metódu.

Pôvodné čierne obavy, ktoré som okolo seba počúval, sa síce nenaplnili, ale prišli veci, ktoré v rokoch 1989 – 1992 nenapadli hádam nikomu, okrem aktérov: štátny terorizmus, privatizačná lúpež, noc dlhých nožov, zmarené referendum, vypätý nacionalizmus, vylúčenie poslanca, samoamnestia...

Na intenzívny pocit hanby (a strachu) rovnako vplývali aj menšie veci: minister kultúry, utekajúci s kabátom na hlave pred umelcami; sekretárka Anna Nagyová a poradkyňa Blažena Martinková; púte k Mečiarovi na Pasienky; zoznamy nepriateľov štátu; šialený denník Slovenská republika; hodiny pred prezidentským palácom, odpočítavajúce Kováčov odchod; problémy s tlačiarňou v SME a s vysielačom v Rádiu Twist...

Ide o pomer

A rokom 1998 sa to neskončilo. Aj tohto roku sme volili podľa mečiarovského volebného zákona, zrušenie amnestií už skoro nikoho nezaujíma, vraj „hanebný“ zoznam tých, ktorí nechceli rozdelenie, spravuje Matica.

Na Maďarov už toľko nenadávame, ale našli sme si nových nepriateľov. Treťotriednych umelcov najnovšie vystriedali zneužití študenti.

Najlepšie lekcie z arogancie v poslednom čase okrem generálneho prokurátora a predsedu Najvyššieho súdu poskytovali reformný premiér s reformným ministrom financií. O prezidentovi škoda reči.

Tým nehovorím, že by sme my ostatní boli lepší ako predstavitelia štátu, ale na to rozsah článku nestačí.

Nehovorím tým všetkým ani to, že tri roky Československa boli bez chyby. Nepríjemný pocit vo mne stále vzbudzujú napríklad nejasné okolnosti prvej voľby Václava Havla za prezidenta, hanbu to, ako sme ho „privítali“ vajcami na Námestí SNP.

Do tejto kategórie patrí aj toľkokrát oplakaný vstup Mečiara do politiky či malá schopnosť veľkej časti českej reprezentácie porozumieť slovenským požiadavkám.

Je tiež jasné, že ani dvadsať rokov samostatného Slovenska nebolo bez pozitív, stačí sa pozrieť okolo seba a prečítať si pätnásťročné noviny.

Ide práve o spomínaný pomer hrdosti a hanby, ktorý uľahčuje či sťažuje identifikáciu so štátom.

So štátom, ktorý väčšina obyvateľov nechcela a ktorý prišiel vo chvíli, keď revolučné nadšenie dávno vyprchalo a najzásadnejšie politické a ekonomické zmeny sa zdali samozrejmé.

Zázrak príde

Dôvody, pre ktoré sa za tento štát hanbím, pramenia najmä z toho, že ho často vnímame len ako korisť.

Dnes to už nie je brutálne, ako v časoch akčných pätiek, únosu a vraždy, ale obsah je rovnaký: vyhral som, tak mám právo odvolávať, prideľovať, odmeňovať, šikanovať.

Každý si chce vziať to, o čom má pocit, že mu to patrí – sudcovskými žalobami a právomocami počnúc, nevydaným bločkom končiac. Nie tak dávno si prezident ukoristil právo, ktoré nemá. To isté sa deje na Generálnej prokuratúre. Ústavný súd už dlho rozhoduje v lehotách, ktoré sám uzná za vlastné.

Naopak, hrdosť príde vtedy, keď tento prístup oslabne a predstavitelia štátu sa netvária, že sú jeho všemocnými majiteľmi. Bolo to napríklad vtedy, keď prešiel infozákon či zmluvy na webe.

Vtedy, keď sa štát prestal tváriť, že je schopný sám zabezpečiť dôchodky. Alebo kedykoľvek, keď uvoľnil ruky schopným ľuďom.

Azda netreba písať, aký pocit dnes vo mne prevláda. Neviem, kedy to prejde, ale verím, že sa to vďaka nejakému zázraku zase raz otočí.

Rovnako, ako verím, že raz budem na túto krajinu rovnako hrdý ako na porevolučné Československo.

Tomáš Gális (1976) je editor prílohy Fórum.
cikovsky.jpg
Vláda tvrdí, že chce časť SPP odkúpiť, aby mala kontrolu nad tvorbou ceny plynu. Lenže tú už má aj dnes a vôbec sa tým netají, myslí si Konštantín Čikovský

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

sch2.jpg
Opozícia nemá alternatívny plán, píše Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

fila.jpg
Zaslúži si lepší plat sudca okresného súdu či učiteľ, ktorý učí na škole blízko osady? pýta sa Lukáš Fila

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 984
  2. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 16 945
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 547
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 977
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 528
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 459
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 967
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 456
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
  1. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  2. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  3. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  4. Martin Škopec Antal: Pokus o zjednotenie spoločnosti je utopickým blúznením
  5. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  6. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  7. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  8. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 537
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 661
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 463
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 8 594
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 463
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 381
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 357
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu