Prečo Slovensko nesmie byť východoeurópskym Detroitom

Slovensko býva prirovnávané mekke amerického automobilového priemyslu. Už menej sa hovorí o voľnom páde kedysi bohatého mesta. Musíme sa vyhnúť rovnakému osudu.

Opustená továrenská budova v Detroite.(Zdroj: Thomas Hawk/Flickr.com)

Niekedy iba Slovensko, inokedy celá východná Európa bývajú prirovnávané k americkému Detroitu, mekke globálneho automobilového priemyslu. „Detroit Európy“ alebo „Detroit východu“ – znejú označenia krajiny, ktorá sa odrazu dostala na globálnu špicu v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa.

Samozrejme, ide o prívlastky používané výsostne v pozitívnom zmysle. Tí, ktorí nepoznajú genézu rodiska troch amerických automobiliek, môžu byť takýmito prirovnaniami unesení. Preto nezaškodí malý výlet do histórie.

Článok pokračuje pod video reklamou

Scvrkávajúce sa mesto

V polovici minulého storočia patril Detroit s takmer dvoma miliónmi obyvateľov k najväčším americkým mestám a tamojší ľudia sa (aj vďaka silným odborom) tešili z nadpriemerných príjmov. Odvtedy sa jeho populácia scvrkla zhruba na 700-tisíc – a prepad neustále pokračuje. V poslednej dekáde prišlo mesto o štvrtinu obyvateľov. Starostovi nezostáva nič iné ako dávať tisícky opustených chátrajúcich domov demolovať.

Viaceré niekdajšie „západné“ epicentrá priemyslu vrátane New Yorku stáli v 60. a 70. rokoch minulého storočia na rázcestí, z ktorého viedla cesta buď k úpadku, alebo k znovuzrodeniu a k ešte väčšej prosperite. Kým niektoré sa na časy, v ktorých bohatstvo netvoria múry fabrík a masová produkcia, adaptovať dokázali, iné nie.

Pri rekapitulácii nedávnej histórie Detroitu a New Yorku, ale aj iných miest s kontrastnými osudmi, napríklad Liverpoolu a Londýna, sa ťažko vyhýba prirovnaniu so Slovenskom. Mnohé mestá západného sveta boli pred tromi či štyrmi dekádami taktiež vo veľkej miere závislé od priemyslu a politici, prípadne silné odbory, sa takisto snažili odvrátiť nevyhnutný odlev výrobných kapacít za hranice – čo sa u nás deje cez daňové úľavy či inú štátnu podporu.

Poučením by malo byť, že žiadne veľké mesto (a Slovensko je v globálnom meradle iba jedno väčšie mesto) zatiaľ neprešlo znovuzrodením vďaka tomu, že by dokázalo udržať svoj niekdajší priemysel alebo prilákať fabriky z iných odvetví a zmeniť oblasť svojej priemyselnej orientácie.

Jediná cesta viedla podľa ekonóma Edwarda Glasera (autor knihy Triumph Of The City) vždy cez zveľaďovanie ľudského kapitálu vrátane istej špecializácie cez prekvitanie malých a stredných podnikov, cez posilňovanie konkurencie a napokon cez úzke prepojenie s vonkajším svetom. Dominancia a podpora veľkých fabrík, nech už z akéhokoľvek odvetvia, a spoliehanie sa na jediný priemysel viedli naopak v horizonte desiatok rokov k deštrukcii.

Problém slovenského Detroitu

Slovensko nie je od výrobcov áut a celkovo od priemyslu závislé tak chorobne ako Detroit, ak však má krajinu vyviesť z priemyselnej éry kreativita, podnikavosť a inovatívnosť, nepotrebuje viac ľudí s titulom, ktorí podľa Glasera chýbali Detroitu, lebo zamestnával väčšinou nízkokvalifikovanú silu. Východoeurópsky Detroit má iný problém – priveľa vysokoškolákov s nízkou kvalitou, s nevhodným odborovým zameraním a v konečnom dôsledku s mizerným uplatnením na trhu práce.

Štát pláta deficit zvyšovaním daní a zároveň platí za vzdelávanie ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť v praxi, takže mnohých po zaplatení školy dotuje cez úrady práce. Naproti tomu napríklad IT firmám by na mnohé miesta stačili stredoškoláci alebo bakalári, ak by ich škola dobre pripravila. Keďže takýchto ľudí nemajú, tak si robia vlastné akadémie, kde doškoľujú a preškoľujú aj absolventov stredných škôl alebo humanitných odborov.

Ak nikto poriadne nesleduje uplatnenie absolventov, chýbajú aj snahy regulovať školy podľa ich skutočného prínosu pre trh práce a motivovať študentov na výber potrebných a perspektívnych odborov. Pri nárekoch o nekvalite slovenských univerzít sa zabúda debatovať o tom, aké disciplíny môžu v budúcnosti priniesť krajine vyššiu prosperitu aj kvalitu života.

Prognózovať budúce potreby trhu práce, aspoň pre nosné odvetvia ekonomiky a najpočetnejšie profesie, by bolo ľahšie, keby jestvovala vízia, kam má táto krajina v postindustriálnej ére smerovať. Prázdne reči o vedomostnej ekonomike si osvojila ľavica aj pravica, ale konkrétnu predstavu s plánom, ako sa k nej dopracovať, nepredložil ešte nikto. V Detroite sa ju tiež nikomu nepodarilo nájsť, preto mesto skončilo tak tragicky.

Autor je publicista a konzultant v obore IT

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 30 413
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 22 023
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 574
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 078
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 738
  6. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 4 722
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 239
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 715
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 911
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 042

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kaliňák: Strach zo základne Nočných vlkov je len hon na čarodejnice

Exminister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru hovorí, že Noční vlci na Slovensku nie sú zatiaľ žiaden problém.

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

SVET

Menila sex za politický vplyv. V mladej Ruske vidia agentku

Maria Butinová sa zblížila s republikánmi, aby mohla mať viac vplyvu.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE LUBOŠ PALATA

KSČM je pre Babiša to, čo ľuptákovci pre Mečiara

Pre KSČM je demokracia len dočasným ihriskom s pravidlami, ktoré je nútená dodržiavať, ale ktoré nikdy neprijala úplne za svoje.

Dnes píše Jaroslav Rumpli

Trump je tým najhorším spojením Danka s Gašparovičom

Umocneným na nekonečno, a to sa k jeho uspokojivej charakteristike ani nepribližujeme. Metafory zlyhávajú.

Komentár Zuzany Kepplovej

Za tú našu migráciu

Neriešme už migráciu tých druhých, ale našu.

Noční vlci prichádzajú (Vaněk)

Karikatúra denníka Sme (kreslí Vaněk)