Niekedy iba Slovensko, inokedy celá východná Európa bývajú prirovnávané k americkému Detroitu, mekke globálneho automobilového priemyslu. „Detroit Európy“ alebo „Detroit východu“ – znejú označenia krajiny, ktorá sa odrazu dostala na globálnu špicu v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa.
Samozrejme, ide o prívlastky používané výsostne v pozitívnom zmysle. Tí, ktorí nepoznajú genézu rodiska troch amerických automobiliek, môžu byť takýmito prirovnaniami unesení. Preto nezaškodí malý výlet do histórie.
Scvrkávajúce sa mesto
V polovici minulého storočia patril Detroit s takmer dvoma miliónmi obyvateľov k najväčším americkým mestám a tamojší ľudia sa (aj vďaka silným odborom) tešili z nadpriemerných príjmov. Odvtedy sa jeho populácia scvrkla zhruba na 700-tisíc – a prepad neustále pokračuje. V poslednej dekáde prišlo mesto o štvrtinu obyvateľov. Starostovi nezostáva nič iné ako dávať tisícky opustených chátrajúcich domov demolovať.
Viaceré niekdajšie „západné“ epicentrá priemyslu vrátane New Yorku stáli v 60. a 70. rokoch minulého storočia na rázcestí, z ktorého viedla cesta buď k úpadku, alebo k znovuzrodeniu a k ešte väčšej prosperite. Kým niektoré sa na časy, v ktorých bohatstvo netvoria múry fabrík a masová produkcia, adaptovať dokázali, iné nie.
Pri rekapitulácii nedávnej histórie Detroitu a New Yorku, ale aj iných miest s kontrastnými osudmi, napríklad Liverpoolu a Londýna, sa ťažko vyhýba prirovnaniu so Slovenskom. Mnohé mestá západného sveta boli pred tromi či štyrmi dekádami taktiež vo veľkej miere závislé od priemyslu a politici, prípadne silné odbory, sa takisto snažili odvrátiť nevyhnutný odlev výrobných kapacít za hranice – čo sa u nás deje cez daňové úľavy či inú štátnu podporu.
Poučením by malo byť, že žiadne veľké mesto (a Slovensko je v globálnom meradle iba jedno väčšie mesto) zatiaľ neprešlo znovuzrodením vďaka tomu, že by dokázalo udržať svoj niekdajší priemysel alebo prilákať fabriky z iných odvetví a zmeniť oblasť svojej priemyselnej orientácie.
Jediná cesta viedla podľa ekonóma Edwarda Glasera (autor knihy Triumph Of The City) vždy cez zveľaďovanie ľudského kapitálu vrátane istej špecializácie cez prekvitanie malých a stredných podnikov, cez posilňovanie konkurencie a napokon cez úzke prepojenie s vonkajším svetom. Dominancia a podpora veľkých fabrík, nech už z akéhokoľvek odvetvia, a spoliehanie sa na jediný priemysel viedli naopak v horizonte desiatok rokov k deštrukcii.
Problém slovenského Detroitu
Slovensko nie je od výrobcov áut a celkovo od priemyslu závislé tak chorobne ako Detroit, ak však má krajinu vyviesť z priemyselnej éry kreativita, podnikavosť a inovatívnosť, nepotrebuje viac ľudí s titulom, ktorí podľa Glasera chýbali Detroitu, lebo zamestnával väčšinou nízkokvalifikovanú silu. Východoeurópsky Detroit má iný problém – priveľa vysokoškolákov s nízkou kvalitou, s nevhodným odborovým zameraním a v konečnom dôsledku s mizerným uplatnením na trhu práce.
Štát pláta deficit zvyšovaním daní a zároveň platí za vzdelávanie ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť v praxi, takže mnohých po zaplatení školy dotuje cez úrady práce. Naproti tomu napríklad IT firmám by na mnohé miesta stačili stredoškoláci alebo bakalári, ak by ich škola dobre pripravila. Keďže takýchto ľudí nemajú, tak si robia vlastné akadémie, kde doškoľujú a preškoľujú aj absolventov stredných škôl alebo humanitných odborov.
Ak nikto poriadne nesleduje uplatnenie absolventov, chýbajú aj snahy regulovať školy podľa ich skutočného prínosu pre trh práce a motivovať študentov na výber potrebných a perspektívnych odborov. Pri nárekoch o nekvalite slovenských univerzít sa zabúda debatovať o tom, aké disciplíny môžu v budúcnosti priniesť krajine vyššiu prosperitu aj kvalitu života.
Prognózovať budúce potreby trhu práce, aspoň pre nosné odvetvia ekonomiky a najpočetnejšie profesie, by bolo ľahšie, keby jestvovala vízia, kam má táto krajina v postindustriálnej ére smerovať. Prázdne reči o vedomostnej ekonomike si osvojila ľavica aj pravica, ale konkrétnu predstavu s plánom, ako sa k nej dopracovať, nepredložil ešte nikto. V Detroite sa ju tiež nikomu nepodarilo nájsť, preto mesto skončilo tak tragicky.
Autor je publicista a konzultant v obore IT
