Vláde sa za pol roka handrkovania okolo vstupu EPH do SPP podarilo urobiť z toho dokonale nezaujímavý a pomotaný príbeh. Bola by veľká škoda, keby sme sa to nepokúsili rozmotať.
Nemecko–francúzsky investor, ktorý pôvodne v trojici s Gazpromom získal v privatizácii 49 percent a manažérsku kontrolu v SPP sa po desiatich rokoch rozhodol akcie predať. Na cene sa dohodol s česko-slovenskou skupinou EPH, ktorej časťou je aj skupina J&T. Na to, aby obchod prebehol, potrebovali obe strany súhlas slovenskej vlády ako druhého akcionára. Slovensko malo síce predkupné právo na akcie, ale nevyužilo ho, lebo nemá zvyšných pár miliárd eur.
Vláda si napriek tomu začala klásť podmienky. Garancia vysokých dividend, ktoré vyrokovala, príde štátu vhod. Či je reálna, možno do podpisu akcionárskej zmluvy len hádať. Druhú požiadavku vlády predstavil Robert Fico ako budúcu kontrolu štátu nad tvorbou cien.
Napokon sa z nej vykľula ponuka slovenskej vlády, že zaplatí EPH peniaze, keď sa z jednej časti podniku stiahne. Má ísť o obchodníka s plynom, ktorý predáva plyn domácnostiam a podnikom a pohybuje sa blízko straty.
Výsledok operácie teda bude, že EPH stratí vplyv v problémovej časti SPP a dostane za to peniaze. Štát získa zodpovednosť za nerentabilnú časť SPP a ešte za to zaplatí.
Alebo inak: štát nakupuje v tej najhoršej pozícii, v akej sa obchodník môže nachádzať. Jednak dáva o sebe vedieť, že veľmi, veľmi chce podiel v obchodnej časti SPP získať, a pritom jediný, kto mu ho môže predať, je EPH. Na jednej strane nadržaný kupec, ktorý platí verejnými peniazmi, na druhej strane skúsení súkromní lobisti, ktorých nič netlačí do súhlasu s obchodom. Kto tak asi na tom zarobí a kto tak asi na tom prerobí?
Samozrejme, Smer sa bude brániť, že správnosť ceny predsa musí podľa plánu potvrdiť nestranný hĺbkový audit. Ale ak sa politici a súkromníci na niečom dohodnú, nikdy nie je problém nájsť súkromného poradcu, ktorý povie, že férovejší obchod nikdy nevidel.
Smer sa bude brániť, že štát nebude nič platiť. Bude, ibaže sa to podľa vládneho materiálu skryje do nižších dividend v budúcnosti.
Menej absurdné by to celé bolo, ak by mala vláda nejaký rozumný cieľ, ktorý chce kúpou obchodníka SPP dosiahnuť. Opakuje, že ním má byť to, aby dostala pod kontrolu ceny. Ak myslí regulované ceny pre domácnosti, tak to je úplne zbytočné.
Na to, aby Smer kontroloval cenotvorbu SPP, už predsa prijal špeciálny zákon o hlasovaní valného zhromaždenia SPP pri cenových návrhoch. Okrem toho Fico neskryto riadi aj regulačný úrad, ktorý konečné ceny podpisuje. Prečo teda potrebuje vlastniť sto percent akcií SPP?
Ak Fico získa za štátne peniaze kontrolu nad konečným predajom plynu SPP, môže sa správať ako Mikuláš nielen voči domácnostiam, ale aj voči podnikom. Ak sa vykašle na to, že na nízkej cene zaplače štátom vlastnený podnik, môže dotovať lacným plynom ktoréhokoľvek svojho kamaráta.
Ministerka Zvolenská a premiér Fico chcú vyvlastňovať zdravotné poisťovne bez toho, aby pomocou argumentov dokázali, že sa to naozaj oplatí, myslí si František Múčka
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
