Dnes je 13. decembra a meniny má Lucia. V škandinávskych krajinách sa dievčatá obliekajú do bielych šiat a kráčajú so sviečkami... Bohužiaľ, na Slovensku som nikdy žiadny zo zvykov spojených s Luciou nevidel robiť, možno sa mi to ešte podarí. Ale o jednom som počul. Súvisí s mágiou lásky. Dievča si musí pripraviť dvanásť papierikov a na ne napísať dvanásť chlapčenských mien. Od 13. decembra ich deň po dni vyťahuje z obliečky vankúša a bez prečítania spáli. Posledný si vytiahne 24. decembra a prečíta. To je meno jej budúceho ženícha.
Zvyky súvisiace s mágiou lásky pochádzajú zrejme z legendy o čarodejniciach. Kedysi bol vraj 13. december najkratším dňom s najdlhšou nocou. Dlhá noc pôsobí na bosorky povzbudzujúco. Ľudia verili, že bosorky prídu do ich príbytkov a stajní a urobia niečo zlé. Preto mali v tento deň vešať na vchodové dvere veniec uvitý z cesnaku. Aj keď som si nikdy nevšimol, že by ľudia na Luciu nejako viac jedli povedzme cesnakovú polievku, kapustovej sa zato okolo Lucie jedáva dosť. Ale nie som si istý tým, ako je to naozaj. To som len vypozoroval.
Nerozumiem stále súvislosti medzi menom Lucia a bosorkou. Meniny Lucie a najdlhšia noc pripadajú na ten istý dátum náhodou, či nie? Myslel som si najprv, že Lucia je meno symbolizujúce bosorky. Ale keď som našiel informáciu o svätej Lucii, patrónke slepých, už sa v tom úplne strácam, pretože ona je veľmi dobrá a čistá žena. Asi by som potreboval odbornú konzultáciu ku všetkým zvykom a legendám.
Vyrastal som v krajine, v ktorej nie je nič spojené s kresťanskými zvykmi a legendami. Nemáme ani mená v kalendári, neoslavujeme meniny a nemáme príbehy spojené s bosorkami. Pravdupovediac, nedokázal som vniknúť ani do sveta fantázie Harryho Pottera. Rozumiem príbehu, ale nedokážem sa doň vžiť. Európske deti sa na ňom však zabávajú.
