Prvé argotické slovo, ktoré si pamätám z detstva, bolo „chlupatí“ (policajti) a odznelo v rozhovore medzi Pěničkom a Paraplíčkom (Brzobohatý – Bohdalová) vo filme Hříšní lidé města pražského. Argot sa zvykne veľmi zjednodušene opisovať ako jazyk „spodiny“ – zlodejov, žobrákov, prostitútok, narkomanov – a ako špecifický jazyk, pre ktorý je charakteristické utajovanie, deformovanie a hrubosť, vulgarizácia.
Prvá časť tejto charakteristiky má iba historickú platnosť. Uzavretosť sociálnych skupín je dnes silná iba demonštratívne, navonok, a so slovom „spodina“ treba takisto zaobchádzať opatrnejšie.