V diere v zemi žil hobit

V literatúre dvadsiateho storočia azda niet spisovateľa, ktorý by vzbudzoval kontroverznejšie reakcie ako J. R. R. Tolkien.

Tolkien vytvoril Stredozem a s ňou novodobý mýtus, v ktorom sa pokúsil nahradiť chaos sveta konečným zmierením, nespreneveriť sa tradícii a prekliesniť cestu do budúcnosti.(Zdroj: VIZÁR)

V literatúre dvadsiateho storočia azda niet spisovateľa, ktorý by vzbudzoval kontroverznejšie reakcie v dvoch znepriatelených vkusových táboroch ako J. R. R. Tolkien.

Máloktorý žáner vzbudzuje toľko polemík ako fantastika. Odporcovia považujú vášnivých fanúšikov za posadnutých čudákov, ktorí nosia bizarné oblečenie určené kozmonautom, mníchom alebo rytierom, stretávajú sa konšpiračne ako sektári a napriek neraz dospelému veku smrteľne vážne hrávajú počítačové, kartové či stolové hry.

Iné svety

Lenže človek väčšinou hneď zistí, že kritici nepoznajú také zásadné literárne diela uplynulého storočia ako Nadácia Isaaca Asimova, Gateway Frederika Pohla, Duna Franka Herberta, Pánov hlas Stanislawa Lema, Piknik pri ceste bratov Strugackých, Ubik Philipa K. Dicka, Neuromancer Williama Gibsona či Sneh Neala Stephensona.

Na druhej strane fanatickí prívrženci fandomu ignorujú množstvo prvotriednych umeleckých diel len preto, že v nich nenachádzajú klasické fantastické ozvláštnenie.

A ochudobňujú sa o majstrovské romány, ktoré tiež do fantastiky patria: 1984 Georgea Orwella, Deti polnoci Salmana Rushdieho, Sto rokov samoty Gabriela Garcíu Márqueza, Stromový barón Itala Calvina alebo Mesto slepých Josého Saramaga.

V literatúre dvadsiateho storočia azda niet spisovateľa, ktorý by vzbudzoval kontroverznejšie reakcie v oboch znepriatelených vkusových táboroch ako John Ronald Reuel Tolkien (1892 – 1973).

Pre jedných veľmajster nudy a przniteľ mýtov zodpovedný za masovú popularitu seriálovej fantasy.

Pre iných románopisec storočia a nebotyčný vzor, ktorý zmenil nielen ich čitateľské zvyklosti, ale aj život.

hobit_1_res.jpg

Hobit je na rozdiel od Pána prsteňov kniha pre deti.
FOTO: SITA/AP

Aktuálna podoba

Tolkien nepovažoval svojho Pána prsteňov za trilógiu, ale za jeden román, ktorý iba z vydavateľských dôvodov najprv vyšiel v Anglicku v troch častiach v rokoch 1954 a 1955.

Za najvydarenejší považujem prvý diel Spoločenstvo prsteňa. V ňom Tolkien, od roku 1945 profesor anglického jazyka na Oxfordskej univerzite, vo vzácnej zhode spojil fenomenálne jazykovedné znalosti s vyrozprávaním príbehu, aký nemá v modernej literatúre obdobu.

Mýtizmus bol výrazným znakom prózy minulého storočia a najvýznamnejšie sa prejavil v románovej forme.

Nejde o Tolkienov objav, tieto prvky využívali v inej podobe už skôr James Joyce (Ulysses) alebo Thomas Mann (Čarovný vrch, Jozef a jeho bratia) či Kafka (Zámok).

Ale mýty do literatúry prenikli už pri jej zrode prostredníctvom rituálov, sviatkov a náboženských mystérií.

Rozprávka uchovávala mýtus pre budúce generácie, ale zároveň ho prekonávala. A fantasy je aktuálna podoba rozprávky.

hobit_3_res.jpg

V priebehu deja sa dobrodružný príbeh mení na plnohodnotnú drámu.
FOTO: SITA/AP

Novodobý mýtus

Mýtizácia v Tolkienovom diele predstavovala typický fenomén jedného literárneho smeru tej doby, bola snahou prekonať dedičstvo realizmu a klasickej románovej formy, ale aj výboje avantgárd.

Odstup medzi svetom súčasníka a pôvodných tvorcov mýtov spisovateľ preklenul jemnou iróniou a získal dokonalý prostriedok na metaforický opis situácie jednotlivca v modernej spoločnosti.

Deje a udalosti stelesňujú večné prototypy. Slabý jednotlivec, hobit, je v tradícii starých mýtov pripojený k skupine a zapojí sa do spoločného osudového kolobehu ľudí a prírody.

Postavy sú zovšeobecnené literárne typy, odveké obrazy, ktoré sa stali vzormi. Konflikty sú príkladom nekonečného opakovania stále tých istých neriešiteľných rozporov ľudstva.

Tolkien vytvoril Stredozem a s ňou novodobý mýtus, v ktorom sa pokúsil nahradiť chaos sveta konečným zmierením, nespreneveriť sa tradícii a prekliesniť cestu do budúcnosti.

Proti vtedajšiemu častému nihilistickému zobrazovaniu skutočnosti postavil harmonickejší obrázok sveta hobitov, elfov a ľudí.

Hobit alebo Cesta tam a späť je na rozdiel od Pána prsteňov kniha pre deti – jedna z najlepších a najúspešnejších v dejinách (v slovenčine vyšla v dvoch prekladoch, oba majú rozličné drobné nedostatky, ale na úvodný vstup do fiktívneho sveta bohato postačujú).

Putovanie hobita tu má romanticko-rozprávkový charakter, no v priebehu deja sa dobrodružný príbeh mení na plnohodnotnú drámu.

foto
Aký je Hobit na filmovom plátne?

Marketing sa nevzdá

Výpravnú filmovú adaptáciu so špičkovými vizuálnymi efektmi nakrútil Peter Jackson opäť bravúrne, no až príliš ju spojil s úspešnou trilógiou o magickom prsteni.

Divoká akčnosť ukracuje diváka o to podstatné v Tolkienovom debute – rozprávkové a mytologické prvky.

Na začiatku monumentálneho literárneho diela, ktoré už dávno patrí do kánonu svetovej prózy, bola veta: „V diere v zemi žil hobit“, ktorú si Tolkien napísal na lístok pri opravovaní študentských písomiek.

Aj to už je súčasť košatého tolkienovského mýtu, ktorý dnes patrí k najznámejším na svete.

Perfektný globálny marketing sa toho silného príbehu nevzdá, pokým bude existovať (Stredo)zem.

Michal Hvorecký (1976) je spisovateľ. Nedávno mu vyšla kniha Naum.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  2. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  3. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  4. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  5. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  6. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  8. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  10. Dva rekordy na druhý pokus
  1. ČSOB: Najlepšou ochranou proti hackerom sú vzdelaní klienti
  2. Viete, kto stojí za udalosťami Novembra 89?
  3. V Nemocnici Košice-Šaca pomohla bariatria prvým dvom pacientom
  4. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  5. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  6. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  7. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  9. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  10. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 239
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 29 134
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 225
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 427
  8. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 392
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 240
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 124

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zimný alebo letný, aký čas bude mať Slovensko

Na čo je vlastne dobrá zmena času.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

DOMOV

Posúvali mu operáciu, dal vraj lekárovi peniaze a išiel hneď

Lekár odmieta, že by od pacienta zobral peniaze za uprednostnenie.

Neprehliadnite tiež

Zákon (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Komentár Zuzany Kepplovej

V RTVS ako vyoraní nad našimi dejinami

Predsunutý Tiso je výsledkom, keď si marketér podá ruku s ideologickým kádrom vo vedení.

Komentár Petra Schutza

Len či nebola konečnou zadávateľkou veštica

Tóthovo svedectvo o sledovaní je na úrovni nepriameho dôkazu proti Kočnerovi.

Autorská strana Petra Šabatu

Sto rokov Československa: ako Husák pripojil Čechy k Slovensku

Nebolo by seriózne zvádzať všetko na Husáka, ale jeho ťaživá normalizácia je prítomná dodnes.

Dnes píše Ondrej Prostredník

Raz aj veštica musí povedať pravdu: skončili ste!

Končí sa ďalšia epocha populistov. O ich miesta už nástojčivo bojujú noví.