Na oznámenie Enelu, že na dostavbu Mochoviec bude potrebovať ešte 800 miliónov eur, reagoval premiér obratom, že „keby mohol, tak Mochovce Talianom hneď vezme“. Pekne. Otázka len je – a čo potom?
Už koncom roku 2008, keď sa dostavba spustila, boli celosvetovo známe dve veci.
Po prvé, že – s minimálnym zveličením – niet takej jadrovej elektrárne na zemeguli, ktorej výstavba by sa oproti kalkulácii násobne nepredražila. (Nech sa páči pozrieť do Fínska, kde nestavia „greenhorn“ Enel, ale maestro Areva...) Po druhé, niet takej jadrovej elektrárne, ktorá by stihla plánovaný dátum kolaudácie.
Tak. Či už Fico o týchto faktoroch nebol poučený, alebo bol a kašľal na to, v oboch prípadoch platí: Je to len a jedine on, kto nesie najvyššiu politickú zodpovednosť za – zatiaľ! – dvojnásobne zvýšené náklady dostavby, meškanie i všetko ďalšie, čo ešte príde a zaplatí slovenský poplatník v cenách elektriny.
