KNIHA TÝŽDŇA / ISKRA V STUDENEJ PAHREBE
Žiť naozaj slobodne sa dá len v umení. Takúto skúsenosť mohol vysloviť Ivan Kadlečík po tom, keď bol „nežiaducim autorom, nepriateľom socialistického zriadenia“, o čom píše v jednom z takmer štyridsiatich textov svojej najnovšej knihy Iskra v studenej pahrebe (KK Bagala 2012), ktorá vyšla ako 3. zväzok edície Literárne soirée. Autor dal knihe podtitul Besedy a besednice, v skutočnosti však ide o rôznorodé útvary, i hybridné, čím sa stávajú pre čitateľa ešte zaujímavejšími.
Eseje, reflexie, novinárske stĺpčeky, reminiscencie, verše (haiku), citácie z kníh, impresie, úryvky z korešpondencie, napríklad s Václavom Havlom či Ludvíkom Vaculíkom. Korešpondencii ako aktu pripisuje dôležitú funkciu. „Korešpondencia je umelecké dielo, ktoré môže mať viac výpovednej autentickej hodnoty než umelé fikcie.“ Alebo „Keď si ľudia prestanú písať a posielajú si len elektronické tiene, dejiny znehybnejú, prestanú jestvovať.“ Do publikácie sú zaradené i tri rozhovory. Hneď v úvode s názvom Literatúra je aj hľadaním pravdy Ľudovít Petraško veľmi zainteresovane vedie rozhovor o postavení autora a literatúry v nedávnej, pre Kadlečíka nepriaznivej situácii. Kniha je ukončená rozhovorom (Česť nezávisí od toho, koľko je hodín) – debatou medzi Ivanom Kadlečíkom a Alexandrom Baloghom, kde mapujú politickú situáciu v čase normalizácie i po novembri.
