Ľudia v bohatých krajinách môžu už teraz očakávať o 30 rokov dlhší život ako ľudia v najchudobnejších krajinách. Bolo by fér tento rozdiel zväčšovať?
Na aké problémy by sme v medicíne a biologických vedách mali zamerať výskum? Existuje pádny dôvod, aby sme riešili choroby, ktoré zabíjajú najviac ľudí – choroby ako malária, osýpky a hnačky, na ktoré v rozvojových krajinách zomierajú milióny, ale vo vyspelom svete len veľmi málo ľudí.
Najsmrteľnejšia choroba
Vyspelé krajiny však väčšinu svojich finančných prostriedkov, určených na vedu, vyčleňujú na choroby, ktorými trpia ich občania, a zdá sa pravdepodobné, že to tak v predvídateľnej budúcnosti zostane. Ak zohľadníme toto obmedzenie, aký lekársky prielom by najväčšou mierou zlepšil naše životy?
Ak vás ako prvé napadá „liek na rakovinu“ alebo „liek na srdcové choroby“, zamyslite sa ešte raz. Vedecký riaditeľ nadácie SENS a najvýznamnejší svetový propagátor výskumu zameraného proti starnutiu Aubrey de Grey tvrdí, že nemá zmysel vynakladať absolútnu väčšinu prostriedkov v lekárstve do úsilia o odstránenie chorôb súvisiacich so starnutím bez toho, aby sme bojovali proti samotnému starnutiu. Ak niektorú z chorôb vyliečime, u osôb, ktoré by na ňu nezomreli, možno očakávať, že v priebehu niekoľkých rokov podľahnú inej. Prínos je teda skromný.
Vo vyspelých krajinách je starnutie hlavnou príčinou 90 % všetkých ľudských úmrtí; liek proti starnutiu by teda znamenal istú formu preventívneho medikamentu proti všetkým chorobám nášho veku. Navyše ešte než nám starnutie privodí smrť, znižuje našu schopnosť tešiť sa zo života a pozitívne prispievať k životom ostatných.
