Alternatíva, že Mubarakovu diktatúru nahradí iná (zatiaľ aspoň menej tuhá), bola od začiatku jednou z najpravdepodobnejších možností.
Je vedľajšie, ako veľmi islamisti pri referende podvádzali a aj to, že hlasovala len tretina voličov.
Výsledok zodpovedá tomu, že výraznej väčšine Egypťanov najmä na vidieku sú oveľa bližšie predstavy islamistov než nádeje „facebookových revolucionárov“ a pozápadnenej strednej vrstvy z Káhiry, od ktorých najčastejšie čerpali informácie západné médiá a azda i diplomati.
Optickému klamu, že práve oni sú autentickým hlasom egyptskej väčšiny, uverili len preto, lebo mu uveriť chceli.
Vykoľajenie arabskej jari vo väčšine jej krajín zaklincuje neradostná prognóza Sýrie. Aj keď Asadov režim padne, dokázal sa vďaka pomoci Ruska, Iránu a Číny udržať dosť dlho a napáchať dosť zverstiev na to, aby po jeho konci patril pokojný vývoj k demokracii medzi menej reálne možnosti.
Pokračuje úpadok Spojených štátov, zapríčinený najmä neschopnosťou obnoviť konkurenčnú schopnosť svojej ekonomiky a skončiť život na dlh.
