Na krehkých šálkach, cukorničke i kanvici nenápadne krásnej porcelánovej súpravy vidno pôvabný motív z gréckej mytológie.
Čo hneď nevidno, je nápis na tanieriku: pôvodný znak je začiernený, nahradený novým, a to v dvoch jazykoch: Tschech-Slow a v erbe ešte Czecho-Slovakia. Objavil som ho v rodinnom sekretári vlastne iba pred pár rokmi.
Československo strýka Jozefa
Podobne ako prvé známky vydané v decembri 1918 s Hradčanmi Alfonza Muchu a nadpisom Pošta Česko-Slovenská mi porcelánová súprava nostalgicky pripomínala zrod štátu, čo sa pri všetkej svojej nedokonalosti stal v medzivojnovom období unikátnou a v tunajšom priestore nevídanou oázou demokracie, ktorej ekonomické i kultúrne produkty mali cveng.
Pre mňa osobne mal aj rodinnú príchuť: ako syn otca z Nemšovej a matky z Prahy som bol odchovaný prirodzeným vlastenectvom rodiny, ktorá k spoločnej republike mala nespochybniteľný vzťah.
Apropos, Nemšová: otcov strýko Jozef, povolaním tesár, tam bol dva razy starostom, najprv v 30. rokoch za sociálnych demokratov, potom, keď sa po vojne slovenská sociálna demokracia zlúčila s KSS, kandidoval v roku 1946 za Demokratickú stranu a v tesnom súboji vyhral.
