Zbierka novoročných prejavov prezidenta Ivana Gašparoviča sa už čoskoro rozrastie o ďalší kúsok. Pre niekoho bude jeho prejav tak ako doteraz pozoruhodný, pre iného opäť zbytočný.
Podobne, ako je to pri jeho Správach o stave republiky, ktoré predniesol za zhruba osem a pol roka vo funkcii dve – pre niekoho iba dve, pre iného až dve.
Na základe spisby novoročných prejavov Ivana Gašparoviča sa možno zhodnúť na tom, že to, čo im chýbalo, bola zväčša zmysluplnosť. A to, čo obsahovali, bola zväčša samoľúbosť. Čo je aj zvláštne, keďže z niektorých statí vytŕča aspoň teoretická znalosť základných súvislostí Ústavy, ale praktické spracovanie zostáva iné.
Napríklad, Ivan Gašparovič vie, že: „Usporiadaná spoločnosť predpokladá rešpektovanie princípov ústavnosti a zákonnosti. Ak však štátne i samosprávne orgány, občania, a vôbec akýkoľvek subjekt na území SR nerešpektuje tieto princípy, oslabuje tým charakter právneho štátu. V poslednom čase sa preukazuje nedostatok právneho vzdelávania, najmä ústavnoprávneho vzdelávania. A následkom je skutočnosť, že nám chýba právne vedomie, nielen v individuálnych názoroch a konaniach, chýba aj v postojoch predstaviteľov štátnych orgánov, či iných inštitúcií“. Súvislosť, napríklad s nekonaním prezidenta v kauze Čentéš, je zrejmá.
Uvedené pritom zostáva platné bez ohľadu na to, že tieto slová vyriekol prezident Gašparovič na konferencii pri príležitosti 20. výročia Ústavy SR. Dá sa totiž očakávať, že v novoročnom prejave bude výročie základom.
Napokon, o čom inom by aj hovoril – azda o tom, že „značná časť občanov prestáva dôverovať politikom i politickému systému a myslí si, že nejdeme správnym smerom“? Alebo o tom, že „občan sa nemôže donekonečna hrbiť a uťahovať si opasok. A nemôžeme od neho žiadať ani to, aby nebránil svoje sociálne a právne istoty, ktorých má, žiaľ, čoraz menej a ktoré sú čoraz ťažšie dosiahnuteľné“? Alebo že príčina je „v počínaní tých politikov, ktorí sa až priveľmi vzdialili od občana, od jeho základných ľudských potrieb“?
To všetko a mnohé iné odznelo už v Gašparovičovej reči 2012. A nič sa počas roka nezmenilo, skôr posilnilo a zosurovelo. A k tomu prezident Gašparovič prispel nielen výraznou, ale aj významnou mierou z hľadiska postu, ktorý zastáva.
Inými slovami, keď prezident nechce vidieť, ako Slovensko opäť zarastá burinou, neznamená to, že to tak nie je. Ak na to nepoukazuje, potom hoci myslí národne a cíti sociálne, koná nesprávne.
Autor je publicista
