A to zďaleka nie je jeho jediný problém.
Keď si dnes bude Ivan Gašparovič listovať vo svojom obľúbenom denníku RSS, asi mu bude smutno. Ono by ani tak neprekážali tie žarty z toho, že webovým aktualizáciám dokázal dať novú podobu.
Odkedy vieme, že Google používa na komunikáciu s inými užívateľmi, je jasné, že prezidentské výpočtové laboratórium patrí medzi technologickú avantgardu. Trudnosť bude mať iné korene – mnohí RSS redaktori budú totiž písať o tom, že s jeho právnickými vedomosťami to vyzerá veľmi podobne ako s tými IT skills.
Prezidentský novoročný príhovor bol síce plný rečí o tom, že si treba vážiť čestnosť, garantovať spravodlivosť, dbať o rešpektovanie pravidiel a ísť cestou korektnej komunikácie a jednoty dobrých cieľov. No hneď na druhý deň prišla aj ukážka, ako si to hlava štátu predstavuje v praxi – napríklad tak, že odmietne vymenovať generálneho prokurátora v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu.
Košice jasne povedali, že nevymenovať možno kandidáta len vtedy, ak sa na jeho osobu vzťahujú také skutočnosti, v dôsledku ktorých by mohol byť „narušený riadny chod ústavných orgánov“. O skartácii ničnehovoriacej výpovede Igora Matoviča či zmenách názoru na vlastnú kandidatúru si môžeme myslieť čokoľvek. Ale ani mierna dávka motáctva, ani volebné taktizovanie nepredstavujú žiadnu hrozbu pre riadny chod ničoho.
V porovnaní s tým, čo mal za sebou taký Štefan Harabin, keď ho Gašparovič bez váhania vymenoval za šéfa Najvyššieho súdu, je Čentéš svätý a spôsob jeho voľby oslavou demokracie.
Ani prezident zrejme neberie list, ktorý poslal do parlamentu, úplne vážne. Keby áno, vyplývalo by z toho preňho niekoľko vecí. Po prvé, musel by odmietnuť kohokoľvek, koho teraz Smer zvolí za šéfa prokuratúry. Ak totiž už pri Čentéšovi boli okolnosti výberu také podozrivé, že samotná ochota zúčastniť sa na procese „potvrdzuje nedôveryhodnosť konkrétnej osoby“, tak dnes je situácia len a len horšia.
Ktokoľvek predstúpi pred parlament, spraví to s vedomím, že Ústavný súd stále rozhoduje o Čentéšovej sťažnosti a že prezidentovo rozhodnutie o jeho odmietnutí je zrejme neústavné.
Po druhé, sám prezident sa dopúšťa niečoho, čo vyčíta iným. O Čentéšovi píše, že menil názor na to, či pôjde do tajnej voľby. To vraj dokazuje, že hral politické hry. A o čom svedčí, že Gašparovič, ktorý doteraz tvrdil, že bude čakať na rozhodnutia Ústavného súdu o všetkých sťažnostiach, zrazu otočil? Neukazuje to, že on hrá hry a rozhoduje svojvoľne, a teda neústavne?
No a smiešne tiež je, že autor výroku o „starom ujovi“ bude kandidátovi na vysokú funkciu vyčítať neúctu k hlave štátu. A práve Čentéšovi, ktorý bol počas čakania až príliš zdržanlivý a málo bojovný.
Ďalší vývoj je ľahké predvídať – Smer si zvolí svojho človeka, ten bude bez váhania vymenovaný, Čentéš sa bude roky súdiť o svoju pravdu. A Gašparovič nám bude tak ako na Nový rok dávať lekcie z toho, že ľudí „treba mať rád takých, akí sú – s ich chybami a slabosťami“.
Keby sme mohli dúfať, že Ústavný súd pracuje tak, ako má, tak by sa dalo povedať, že Jozef Čentéš má funkciu generálneho prokurátora v podstate istú, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
