Revolúcia v Tunisku, december 2010. Demonštrácie v Moskve, december 2011. Nepokoje v uliciach Nového Dillí, marec 2012 – plus pouličné protesty v Slovinsku, Quebecu, Iraku, Azerbajdžane a Wu-Chane v južnej Číne a v mnohých iných krajinách v priebehu uplynulých dvoch rokov.
Čo majú spoločné?
Odpoveďou je korupcia, presnejšie túžba skoncovať s ňou, ktorá je v súčasnosti hlavnou motiváciou pre desiatky politických hnutí po celom svete
Prirodzene, mnohé z nedávnych nepokojov, štrajkov, masových protestov a politických búrok majú aj iné príčiny.
Lenže dokonca aj v Tunisku, kde demonštranti spochybňovali samotnú legitimitu režimu, sa politický hnev priživoval príbehmi o prezidentovi Ben Alim, jeho manželke a ich príbuzných – o ich hoteloch, továrňach a nehnuteľnostiach, niekedy vyvlastnených od pôvodných majiteľov či častejšie získaných vďaka konexiám a nezakrývanému vydieraniu. Tuniské nepokoje boli namierené proti režimu, korupcii a utláčaniu. Všetko v jednom.
O peniazoch
Ani ruskí demonštranti nerobili minulú zimu rozdiel medzi represívnym politickým systémom a korupciou jeho predstaviteľov. Naopak, ich lídri tvrdili, že jedno dopĺňa druhé.
Alexej Navaľnyj, najprominentnejší člen novej generácie ruských „disidentov“, na jednej zo svojich internetových stránok venovaných korupcii bez obalu vysvetlil, že jeho práca je nevyhnutná, „pretože dôchodcovia, lekári a učitelia prakticky hladujú, kým zlodeji pri moci si kupujú čoraz viac víl, jácht a čert vie, čo všetko ešte“.
