Ak dnes existuje sila, ktorá by aspoň teoreticky dokázala prekaziť plán Smeru na zvolenie vlastného generálneho prokurátora, tak je to Ústavný súd. A ak by sa súd držal svojich minulých rozhodnutí, tak sa to bez problémov stíha a Jozef Čentéš sa môže tešiť na funkciu.
Keď Dobroslav Trnka v roku 2011 namietal voči novele rokovacieho poriadku parlamentu, ktorou pravica odtajnila voľbu šéfa prokuratúry, a žiadal, aby ústavní sudcovia pozastavili jej účinnosť, dokázali sudcovia návrh prerokovať do dvoch týždňov – 30. mája dostali od Trnku návrh na začatie konania a 15. júna ho už aj prijali a sporné ustanovenia pozastavili.
Keďže Čentéš podal svoju sťažnosť teraz a najbližšia schôdza parlamentu sa začína 29. januára, mal by mať dokonca rezervu. Keď ide o ochranu ústavnosti, faktory ako novoročné dovolenky by nemali hrať žiadnu rolu.
Pri posudzovaní toho, či vyhovieť Čentéšovej žiadosti, aby mal parlament zakázané voliť nového generálneho prokurátora a prezident zakázané ho vymenovať, by sa sudcovia mali riadiť rovnakými argumentmi, ako keď dočasne rušili možnosť verejnej voľby.
Aj teraz platí, že predseda parlamentu každým dňom „určí nový termín na podávanie kandidátov“, pričom nová voľba prebehne na základe „napadnutých ustanovení, nesúlad ktorých navrhovateľ namieta v konaní pred ústavným súdom“, hoci tentoraz nepôjde o ustanovenia zákona, ale ustanovenia prezidentovho listu, ktorým odmietol Čentéša.
