Oznámením, ktoré poslal prezident parlamentu, že nevymenuje Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora, splnil jednu z podmienok, ktoré mu minulý rok naordinoval Ústavný súd. Ostatné si buď nevšimol, zanedbal, alebo nepochopil.
Možností je viac, z vecného hľadiska je to však jedno. Isté je, že spor medzi ústavou a Ivanom Gašparovičom sa v dôsledku podaniu sťažnosti neúspešného kandidáta premenil na spor medzi prezidentom a Ústavným súdom.
A isté je zrejme aj to, že Jozef Čentéš generálnym prokurátorom počas prezidentovania Ivana Gašparoviča nebude. Napokon, už po jeho zvolení za kandidáta v júni 2011 bolo na tomto mieste napísané, že „ak prezident Gašparovič vymenuje kandidáta Čentéša do funkcie, bude to preto, lebo ho vymenovať bude chcieť, nie musieť“. Ústavný súd mu pri jeho rozhodovaní iba podal pomocnú ruku, keď dopísaním ústavy nadelil podmienky, ktoré musí prezident splniť, ak nechce kandidáta do funkcie vymenovať.
Spor medzi dvoma údmi štátnej moci tak bude o tom, či ich prezident splnil, alebo nie. Ak sa súdu rešerš Ivana Gašparoviča nebude páčiť, tak mu to oznámi a ten vypracuje inú. Ak ani tá, potom ďalšiu – za takmer dva roky bolo toho v médiách povedané a napísané toľko, že by to Ivanovi Gašparovičovi vyšlo azda aj na dve ďalšie funkčné obdobia.
A keby prezident časom zabudol, že Jozefa Čentéša nechcel do funkcie vymenovať a omylom ho vymenoval – čo sa nedá vylúčiť - potom príde na rad odpoveď na otázku Roberta Fica: „Hovorí ústava niečo o funkčnom období generálneho prokurátora“?
Je azda zrejmé, že v celom príbehu kandidáta na generálneho prokurátora už od jeho voľby nejde o právo, ale o moc. Podobne ako to, že za dvadsať rokov to boli ústavní činitelia, nie občania, ktorí samostatne, suverénne a zvrchovane vyrobili z právneho štátu karikatúru.
Aj napriek uvedenému je však zámer podať návrh na stíhanie prezidenta Gašparoviča za úmyselné porušenie ústavy vhodný. Teda ak k nemu príde, čo nie je zatiaľ isté, na rozdiel od samotnej obžaloby, ktorá isto podaná nebude. Ale už samotné rokovanie parlamentu o takomto návrhu by sa zapísalo do histórie, v ktorej chce byť každý politik nakreslený len v dobrom, aj keď v politickom živote konal zväčša zlo. Za daných podmienok, keď je hlava štátu prakticky neodvolateľná z funkcie, niet väčšej hanby pre prezidenta ako rokovanie parlamentu o návrhu na jeho obžalobu.
Mimochodom, na podanie návrhu stíhať prezidenta je iba vhodná, ale nie aj potrebná najmenej pätina poslancov. Nič také ústava nepožaduje a ani neodkazuje – teda nepovoľuje - to, aby iné podmienky ustanovil iný zákon.
(Autor je publicista)
Určujúci vplyv pri armádnych nákupoch majú sprostredkovatelia, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Česko malo k mečiarizmu najbližšie za vlády Miloša Zemana, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
