Tento starý právnický výrok mi rezonuje v ušiach v súvislosti s nevymenovaním kandidáta na generálneho prokurátora prezidentom Slovenskej republiky. Poukazuje na ďalšie pravidlo. Aj tie najlepšie zákony sa stávajú v rukách nedobromyseľných aplikátorov len nástrojom svojvôle.
Slovensko teda nemá viac ako dva roky generálneho prokurátora. Koho je to vina? Viac ako sedem mesiacov sa nedokázala dohodnúť vtedajšia vládna koalícia a proces voľby sa niekoľkonásobne opakoval a patril k tomu najhoršiemu, čo pravica počas vládnutia predviedla. Dokonca zmenila aj zákon a spôsob voľby z tajnej na verejnú. Ústavný súd predbežným opatrením zablokoval možnosť verejnej voľby pozastavením účinnosti sporných ustanovení.
Aby sa neobchádzalo toto opatrenie Ústavného súdu, tak 17. júna 2011 prebehla v parlamente tajná voľba, ktorá bola úspešná. Aj Ústavný súd akceptoval túto voľbu a svoje opatrenie 29. júna 2011 zrušil. Na ťahu bol pán prezident. Možno jeho nečinnosť niečím odôvodniť?
