Joseph Roth pre Neue Berliner Zeitung píše, že výstava neukazuje, čo sa v Rusku deje, ale „čo by sa malo diať z vôle tých, ktorí rozkazujú“.
A u nás? Umelecký riaditeľ projektu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry – nechá odstrániť inštaláciu združenia Kassaboys. RTVS odmietne odvysielať filmy Jakuba Julényho a Mira Jeloka reflektujúce aktuálne spoločenské témy.
Zákazy majú nápadne podobný slovník a podozrivo zhodné dôvody. Siahajú od nenaplnenia umeleckých kritérií až po zneužitie osobných a politických cieľov.
Deformujúce vylepšenia
Už spôsob, akým k obštrukciám došlo, asociuje Rothov článok. Pripomína totiž našu mentalitu lokajov, ktorí vlastnú demonštratívne zdvorilú prihrbenosť pred vrchnosťou vydávajú za postoj i odborné stanovisko.
Egyptský pastier Psaphon, ktorý naučil vtáky, aby ho chválili a ospevovali, tu má horlivých žiakov, a to rovno najvyšších ústavných činiteľov. Vylepšujú dejiny, národ a štát. Svätopluk nie je knieža, ale kráľ, a hordy inovercov, občianskych demokratov a čechoslovakistov treba tĺcť tyčami od ich vlastných zástav. Ako škodcov národa a štátnosti.
Počas odhaľovania sochy Svätopluka, ktoré Julényho dokument zachytáva, pravicoví extrémisti vyrevúvajú heslá o „cigánskych parazitoch“. Čo svojím mlčaním chceli povedať premiér a predseda parlamentu – hlavní organizátori? Že primárny rasizmus sa nemôže stať nástrojom politickej mobilizácie? Že Hitler svoj „objav židovského vírusu“ nepovažoval za jednu z najväčších revolúcií a boj s ním neprirovnal k úsiliu Pasteura a Kocha? Že tí, ktorí sa pohoršujú, majú „hodvábne starosti“, ako vravia židia? Že tridsať minút, ktoré museli uplynúť, aby sa v plynovej komore udusili všetci, čo do nej boli nahnaní, je dosť dlhý čas života?
