Keď ich vidím nasáčkovaných v somárskej lavici Korunovačného dómu svätého Martina, tých právnických šamanov postkomunistického obdobia, ako sa pretŕčajú pred kamerami vo vzývanej protekcii akože samotnej prozreteľnosti, týchto asistentov, docentov, akademikov, a prezident si tam nosí aj čarovný obrúsok Prestri sa! s dvojkrížom, tak sa mi vynárajú obrazy obsahu elementárnych termínov pod gotickou či len nebeskou klenbou.
Prísaha. Povedzme aj prezidentská. Prisahať znamená dovolávať sa Božej pravdovravnosti ako záruky vlastnej pravdovravnosti. V Starom zákone sa prisahalo na meno Pána alebo na život Pána. Takto sa prísaha stala vyznaním viery v Boha. Krivoprísažník zvolával na seba nielen Boží hnev, ale aj trest od svetskej autority.
Prirodzený zákon. Je univerzálnym mravným zákonom, ktorý Boh dal v tom istom čine, keď stvoril ľudské bytosti a ktorý poznať vo svetle rozumu. Sofokles v dráme Antigona, západná juristická tradícia, Biblia a ďalšie autority vydávajú svedectvo o prirodzenom zákone, ktorý ukazuje správnu cestu konať slobodne a zodpovedne. Hriech znemožňuje rozlišovanie a sťažuje poslušnosť prirodzenému zákonu. Princípy sú zhrnuté v dekalógu.
Spravodlivosť. Tomáš Akvinský ju definuje ako tú cnosť, pomocou ktorej človek pevnou a rozhodnou vôľou priznáva každému jeho práva.
