V geniálnej novele Ernesta Hemingwaya Starec a more, o ktorej počul aj ten, kto ju nečítal, sa pred čitateľovým zrakom odohráva heroický súboj Santiaga s korisťou žraloka, so živlom mora, s inštinktom prežitia... Santiago bol v tejto próze starým mužom a na vstupe do staršieho veku bol aj sám autor. V týchto dňoch rozmýšľam viac o hodnote staroby, o jej lesku i biede, o starých mužoch, ktorých som stretol vo svojej blízkosti i vo verejnom priestore. K jedným cítim veľkú úctu, obdiv, skláňam sa pred ich zápasom s nepriazňou čias, vďačne prijímam ich zrelú múdrosť a skúsenosť krytú kreditom ich života.
A potom sú tu starí muži, ktorí vo mne vzbudzujú ľútosť. Nie, necítim voči nim zášť, zlobu, škodoradosť, aj keď si ich nemám za čo vážiť. Je mi ich ľúto. Jeden z nich bol voľakedy mocným mužom Slovenska a dodnes je synonymom manipulácie, poloprávd i vyslovených lží...
