Populácia pod 35 rokov o Gustávovi Husákovi až na drobné výnimky nevie skoro nič, rovnako ako o celej prednovembrovej realite. Ale aj väčšina tých, čo ho pred rokom 1989 na Slovensku zažili ako dospelí, si pamätá Husáka len z konca jeho politickej dráhy ako smiešnu, ale najmä úplne pasívnu postavičku zo vzdialeného Pražského hradu.
To, že si ho podľa našich posledných skúseností vlastne nemáme ani prečo pamätať, je popritom, že by nám príliš pripomínal vlastné zlyhania, asi hlavný dôvod, prečo Husákovo výročie na Slovensku zaujíma ľudí ešte menej než v Česku.
Nezaoberať sa Husákom by však bola škoda už len preto, že je dobrým príkladom, ako sa hoci aj veľmi negatívna historická postava dá využiť na vytváranie účelových mýtov. Nielen v záujme očistenia dotyčného, ale najmä na ospravedlnenie názorov tých, čo tieto mýty vytvárajú. Slovenským špecifikom sú dva takéto mýty: Husák ako menšie zlo, či dokonca Husák ako mučeník obetujúci sa v záujme menšieho zla a Husák ako slovenský vlastenec so zásluhami o slovenskú štátnosť.
Život väčšinou nie je o voľbe medzi čiernou a bielou, aj voľba menšieho zla má často svoje opodstatnenie. Husák a jeho obhajcovia však svojím konaním živia a posväcujú tú líniu (česko)slovenskej kolektívnej mentality, ktorá voľbou menšieho zla ospravedlňuje všetky svoje zlyhania, každú zbabelosť a pohodlnosť, a najmä všetko, čo ono údajné menšie zlo napácha.
Mýtus o menšom zle navyše môže prežívať preto, lebo nepoznáme alternatívu k normalizácii. Nevieme z vlastného prežitku, či by sa v Československu nedalo žiť lepšie a slobodnejšie, keby Husák naopak nebol voči Moskve taký servilný a nezáležalo mu naozaj len na vlastnej moci.
Mýtus o Husákovej zásluhe o slovenskú štátnosť nezodpovedá historickým faktom, Husák presadzoval decentralizáciu rovnako ako centralizáciu, podľa toho, čo sa mu kedy práve hodilo. Najmä však vychádza z presvedčenia, že samostatný štát a vlastná štátnosť sú taká hodnota sama osebe, že je úplne vedľajšie, aký ten štát je. Nech je to hoci diktatúra, podstatné je len to, že je naša.
Nečudo, že tento husákovský mýtus budujú slovenskí ortodoxní komunisti v jednote so slovenskými nacionalistami a (neo)ľudákmi obhajujúcimi podľa podobnej logiky aj vojnový slovenský štát.
Už vieme, prečo rómska reforma dostala meno Správna cesta, píše Peter Schutz
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Každý systém by mal mať svoje limity, píše Lukáš Fila
Čítajte zajtrajší komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
