Chvíľu to vyzeralo takmer dobre. Predseda DS Ľudovít Kaník v mene svojej strany odvolal kandidatúru v nadchádzajúcich voľbách. Vzdal sa v prospech Dzurindovej SDKÚ. Iba krátko to však vyzeralo ako gesto rozmýšľajúceho politika, ktorý vie odhadnúť reálne volebné šance vlastnej strany. V skutočnosti však nešlo o nejaké úprimné gesto, ale o Kaníkov konský handel.
Naplnil do bodky svoju povesť, ktorá o ňom vypovedá skôr ako o obchodníkovi než politikovi, a predal sa. Podľa slov jeho spolustraníka Jána Langoša tak spravil po osobnom rozhovore s Ivanom Miklošom z SDKÚ, a to za 6 miliónov korún. Nepredal však iba seba, ale aj mnoho iných ľudí, ktorých sa na to vôbec nepýtal. Napríklad tých z Budajovej DU alebo tých, čo chceli voliť DS.
Je pravda, že mu možno len ťažko vyčítať, že tvrdo obchodnícky zvážil možnosti DS. Určite nechcel riskovať volebné fiasko a radšej si výsledok, aspoň finančný, poistil dopredu. A nie je až také podstatné, či to bolo presne tých 6 miliónov, ako tvrdí Langoš, alebo suma, o ktorej hovorí zmluva s SDKÚ. Podľa nej sa ,,SDKÚ zaväzuje, že do pätnástich dní po obdržaní štátneho príspevku na úhradu volebných výdavkov za parlamentné voľby v roku 2002, poskytne DS jednu pätinu tohto príspevku na úhradu výdavkov“.
