Pravicové strany SDKÚ, SMK, ANO a KDH dosahujú približne rovnaké súhrnné preferencie ako tandem Smer-HZDS. Rozhodovať teda bude to, ktoré z menších strán si vybojujú miesto v parlamente a ktoré naopak priradia hlasy svojich voličov k prepadnutým.
V tejto situácii prišla DS s riešením, ktoré je na slovenské pomery až prekvapivo racionálne - stiahla kandidatúru s tým, že odporúčala svojim voličom vybrať si ideovo najbližšiu SDKÚ.
Demokratická strana by mala šancu postúpiť, ak by sa v posledných prieskumoch verejnej mienky približovala k 5-percentnej hranici, alebo by bol dôvod predpokladať, že sa pre ňu rozhodne dostatočné množstvo zatiaľ nerozhodnutých. Efekt „taktického volenia“ sa však prejavoval už pred voľbami a s blížiacim sa 20. septembrom stále viac voličov DS označuje radšej väčšie pravicové strany.
Z hľadiska volebných programov má s demokratmi mnoho spoločné SDKÚ, ANO, ale aj KDH. V situácii, keď mal pravicový volič opticky plnohodnotnú ponuku „silných“ strán, sa „déeske“ samostatne preraziť nepodarilo. Nie je teda ani dôvod predpokladať, že by sa vo voľbách k DS prihlásilo „nadkritické“ množstvo nerozhodnutých. Navyše preferencie DS z relatívne sľubných výsledkov časom klesli približne na 1 percento. To znamená, že mohli reálne zabojovať už len o prekonanie 3-percentnej hranice a získanie štátneho finančného príspevku. Nie je isté, či by ju dosiahli, isté však je, že by oslabili parlamentné pravicové strany o počet percent, ktorý by sa im vo voľbách podarilo získať.
